← Job (37/42) → |
1. | <Ďaľšia velebnosť Božia v prírode, hrom, dážď, teplo a zima; on, prevysoký v sile, súdu neskriví>Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta. |
2. | Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst! |
3. | Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme. |
4. | Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas. |
5. | Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum. |
6. | Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov. |
7. | Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom. |
8. | A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch. |
9. | Z komory juhu prichádza víchrica a od sveru zima. |
10. | Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie. |
11. | Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla, |
12. | ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonali všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme, |
13. | buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ. |
14. | Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha! |
15. | Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku? |
16. | Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti? |
17. | Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia? |
18. | Rozťahoval si s ním nebskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo. |
19. | Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu. |
20. | Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený? |
21. | A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich. |
22. | Od severu prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva. |
23. | Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi. |
24. | Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca. |
← Job (37/42) → |