| ← Job (35/42) → |
| 1. | <Ľudská bezbožnosť Bohu neuškodí, pobožnosť neprospeje. On sám dáva rozum a múdrosť. Káže Jobovi dúfať v neho>A ešte odpovedal Elíhu a riekol: |
| 2. | Či to považuješ za súd? Hovoríš: Moja spravodlivosť je nad silného Boha. |
| 3. | Lebo hovoríš: Čo ti to prospeje? Čo mi to pomôže viac, ako keď budem hrešiť? |
| 4. | Ja ti dám odpoveď i tvojim priateľom s tebou. |
| 5. | Pozri na nebesia a vidz a pozoruj oblaky! Sú vyššie ako ty. |
| 6. | Ak budeš hrešiť, čo mu tým urobíš? A jestli bude mnoho tvojich prestúpení, čo mu učiníš? |
| 7. | Ak budeš spravedlivý, čo mu tým dáš? Alebo čo vezme z tvojej ruky? |
| 8. | Tvoja bezbožnosť uškodí človekovi jako si ty, a tvoja spravedlivosť prospeje synovi človeka. |
| 9. | Kričia pre množstvo útisku; volajú o pomoc pre tvrdé rameno mnohí. |
| 10. | Ale človek nepovie: Kde je Bôh, ktorý ma učinil, ktorý dáva piesne v noci, |
| 11. | ktorý nás vyučuje, aby sme boli rozumnejší ako hovädá zeme, a činí nás múdrejších ako vtáctvo nebies? |
| 12. | Tam potom kričia, ale sa neohlasuje, pre pýchu zlých ľudí. |
| 13. | Isté je, že silný Bôh nepočuje márnosti, ani Všemohúci nebude hľadieť na to. |
| 14. | A čo ešte, keď hovoríš:Neuvidíš ho. - Súd je pred ním. Očakávaj na neho! |
| 15. | Ale teraz istotne navštívi jeho hnev ničotu, a on nepozná nijakej prílišnej spupnosti. |
| 16. | A Job otvára svoje ústa na márnosť a množí svoje slová bez známosti. |
| ← Job (35/42) → |