← Job (33/42) → |
1. | <Zavracia Joba nepravotiť sa s Bohom. I vo sne hovorí Bôh a napomína rôzne>Avšak počuj, prosím, Jobe, moje reči a pozoruj ušima na všetky moje slová! |
2. | Nože hľa, otvorím svoje ústa; môj jazyk bude hovoriť v mojich ústach. |
3. | Moje slová budú úprimnosťou môjho srdca, a čo do známosti mojich rtov, budú hovoriť čiste. |
4. | Duch silného Boha ma učinil a dych Všemohúceho mi dal život. |
5. | Ak môžeš, odpovedz mi; priprav sa predo mnou na odpor a postav sa! |
6. | Hľa, ja som práve tak Boží jako ty, i ja som odštiknutý z blata. |
7. | Hľa, tedy, môj strach ťa nepredesí, a môj tlak nebude ťažko doliehať na teba. |
8. | Ale si povedal predo mnou, v moje uši, a počul som zvuk tvojich slov; |
9. | Čistý som, bez prestúpenia, nevinný som a nemám neprávosti na svedomí. |
10. | Hľa, vynašiel proti mne príčiny k nepriateľstvu; považuje ma sebe za nepriateľa. |
11. | Vložil moje nohy do klady; strežie všetky moje stezky. |
12. | Hľa, v tej veci nie is spravedlivý; odpoviem ti, pretože je Bôh väčší ako smrteľný človek. |
13. | Prečo sa s ním pravotíš, že sa nezodpovedá za niktoré svoje veci? |
14. | Lebo raz hovorí silný Bôh i dva razy, a človek toho nevidí, |
15. | vo sne videnia noci, keď pripáda hlboký spánok na ľudí v driemotách na posteli. |
16. | Vtedy odhaľuje ucho ľudí a zapečaťuje to, čomu ich učí, |
17. | aby odviedol človeka od zlého skutku a zakryl pýchu pred mužom. |
18. | Zdržuje jeho dušu od jamy a jeho život, aby nenadišiel na meč. |
19. | A je káraný bolesťou na svojej loži a jeho kosti trvalou pravotou káravou, |
20. | takže si jeho život oškliví chlieb a jeho duša pokrm, ináče žiadúci. |
21. | Jeho telo hynie, až ho nezrieť, a jeho kosti páčia, ktoré sa nevideli. |
22. | A tak sa blíži jeho duša jame a jeho život usmrcujúcim. |
23. | No, ak je pri ňom anjel vykladač, jeden z tisíca, aby oznámil za človeka jeho právo, |
24. | vtedy sa zľutuje nad ním a povie: Vyprosti ho, aby nesostúpil do jamy; našiel som výkupné. |
25. | Vtedy omladne jeho telo viac ako za detstva; navráti sa ku dňom svojej mladosti; |
26. | bude sa modliť Bohu, a bude mu milostivý, a uvidí jeho tvár s jasotom, a Bôh navráti smrteľnému človekovi jeho spravedlivosť. |
27. | Bude spievať hľadiac na ľudí a povie: Zhrešil som a prevrátil som to, čo je pravé, a nie je mi odplatené podľa zásluhy. |
28. | Vykúpil moju dušu, aby neišla do jamy, a môj život, aby videl svetlo. |
29. | Hľa, to všetko robí silný Bôh, a to dvakrát i trikrát pri človekovi, |
30. | aby vrátil jeho dušu zpäť od jamy, aby bol osvietený svetlom živých. |
31. | Pozoruj, Jobe, ušima, počuj ma; mlč, a ja budem hovoriť. |
32. | Ak máš, čo povedať, odpovedz mi; hovor, lebo by som ťa chcel ospravedlniť. |
33. | Ale ak nič, počuj ty mňa; mlč, a poučím ťa múdrosti. |
← Job (33/42) → |