| ← Job (3/42) → |
| 1. | <Job zlorečí dňu svojho narodenia>Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu. |
| 2. | A tak odpovedal Job a riekol: |
| 3. | Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo. |
| 4. | Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť; |
| 5. | nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa! |
| 6. | Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov! |
| 7. | Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie! |
| 8. | Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána! |
| 9. | Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory, |
| 10. | pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí. |
| 11. | <Ľutuje, že nezomrel, prv ako sa narodil>Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul? |
| 12. | Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval? |
| 13. | Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj, |
| 14. | s kráľmi a radcami zeme, krorí si staväli pustiny, |
| 15. | alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom. |
| 16. | Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla? |
| 17. | Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce. |
| 18. | Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča. |
| 19. | Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána. |
| 20. | <Načo vraj dáva Bôh utrápenému svetlo a život>Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?! |
| 21. | Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov? |
| 22. | Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob? |
| 23. | Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia? |
| 24. | Lebo pred mojim pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda, |
| 25. | pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa. |
| 26. | Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma. |
| ← Job (3/42) → |