← Job (29/42) → |
1. | <Job si žiada návrat svojich minulých dní, ktoré tu opisuje>A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol: |
2. | Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh! |
3. | Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme! |
4. | Jako som bol za dní svojej jasene (* Hojnosti a sily), Kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom; |
5. | kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci; |
6. | kým sa moje kroky kúpali v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja; |
7. | keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište! |
8. | Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli. |
9. | Kniežatá zdŕžali slovami a kládli ruku na svoje ústa; |
10. | hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno. |
11. | Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi. |
12. | Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka. |
13. | Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy. |
14. | Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd. |
15. | Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja. |
16. | Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal. |
17. | Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov. |
18. | A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku. |
19. | Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi. |
20. | Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke. |
21. | Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu. |
22. | Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich; |
23. | očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu. |
24. | Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári. |
25. | Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených. |
← Job (29/42) → |