←  Job (28/42)  →
1. <Človek objaví drahý kov i drahokam>Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;
2. železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.
3. Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.
4. Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialený súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.
5. Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
6. Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
7. chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
8. nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
9. Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;
10. rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;
11. hatí rieky, aby sa nevyliali, a vyvodí skryté veci na svetlo ...
12. <Múdrosť je Božia>Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
13. Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.
14. Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.
15. Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.
16. Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.
17. Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.
18. Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.
19. Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.
20. A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
21. Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
22. Zahynie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuli jej povesť.
23. Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.
24. Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.
25. Keď robil vetru váhu a meral vody mierou
26. robiac daždu právo a cestu blesku hromov,
27. vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.
28. A človekovi riekol: Hľa bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.
←  Job (28/42)  →