| ← Job (26/42) → |
| 1. | <Job majstrovsky zamieta reči Bildadove. Opisuje múdrosť a moc Božiu>Zase odpovedal Job a riekol: |
| 2. | Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády? |
| 3. | Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí! |
| 4. | Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba? |
| 5. | Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia. |
| 6. | Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu. |
| 7. | Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom. |
| 8. | Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhe sa oblak pod nimi. |
| 9. | Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak; |
| 10. | ustanovil mezde na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou. |
| 11. | Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania. |
| 12. | Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba. |
| 13. | Od jeho ducha nebesia báj, jeho ruka prebodne dlhého hada. |
| 14. | Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kdo porozumie?! |
| ← Job (26/42) → |