←  Job (24/42)  →
1. <Job vyčituje skutky a šťastie bezbožníkov dokladajúc, že pri tom pri všetkom je Bôh spravedlivý; tresce svojím časom>Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dni?
2. Bezbožníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú.
3. Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy.
4. Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna.
5. Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti.
6. Na poli žnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezbožníka.
7. Nahí nocujú bez rúcha, a nieto prikrytia na zime.
8. Moknú od dažďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu.
9. Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu,
10. takže musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy.
11. Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní.
12. Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrže.
13. Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.
14. Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej.
15. A oko cudzoložníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár.
16. Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla.
17. Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretože znajú hrôzy temna smrti.
18. Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc.
19. Jako sucho i horúco pohlcujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia.
20. Zabudne ho život matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom,
21. ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého.
22. A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v život.
23. Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty.
24. Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu.
25. A jestli nie je tak, kde kto mi dokáže, že som luhal? A nech obráti moju reč na nič!
←  Job (24/42)  →