←  Job (23/42)  →

---

1.

<Job by chcel predložiť Bohu svoju vec. No, desí sa jeho tvári>A Job odpovedal a riekol:

2.

Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťažší nad moje vzdychanie.

3.

Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho prestol.

4.

Predložil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi.

5.

Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol.

6.

Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul.

7.

Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravodlivý, a navždy by som uniknul svojmu sudcovi.

8.

Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho.

9.

naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho.

10.

Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato.

11.

Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa

12.

ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst.

13.

Ale keď on trvá na jednom ktože ho odvráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní.

14.

A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom.

15.

Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním.

16.

A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil.

17.

Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.

---

←  Job (23/42)  →