← Job (21/42) → |
1. | <Job ukazuje, že aj bezbožníci sa často mávajú dobre, a že údery nie sú vždy znamením bezbožnosti>A Job odpovedal a riekol: |
2. | Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia. |
3. | Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj. |
4. | Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by môj duch nemal ustávať v trpezlivosti? |
5. | Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa. |
6. | Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo. |
7. | Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile? |
8. | Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami. |
9. | Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich. |
10. | Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne. |
11. | Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú. |
12. | Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly. |
13. | Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu. |
14. | A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest. |
15. | Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť? |
16. | Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa. |
17. | Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve? |
18. | Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne vietor? |
19. | Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel! |
20. | Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho! |
21. | Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?! |
22. | Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných? |
23. | Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný; |
24. | jeho žocháre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný, |
25. | kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého. |
26. | No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú. |
27. | Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie. |
28. | Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných? |
29. | Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte? |
30. | Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu? |
31. | Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí? |
32. | A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom. |
33. | Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu. |
34. | A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš? |
← Job (21/42) → |