←  Job (2/42)  →
1. <Job, ranený na tele, karhá svoju ženu>A zase sa stalo jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred JeHoVaHom, že prišiel medzi nimi aj Satan, aby sa postavil pred JeHoVaHom.
2. A JeHoVaH riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan povedal JeHoVaHovi a riekol: Chodil som sem a tam po zemi a prechádzal som sa po nej.
3. A zase riekol JeHoVaH Satanovi: Či si si všimnul môjho služobníka Joba, že nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého, ktorý sa ešte vždy drží svojej bezúhononosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho pohltil bez príčiny.
4. Na to odpovedal Satan JeHoVaHovi a riekol: Kožu za kožu a všetko, čo má človek, dá za svoj život.
5. Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a jeho tela, či ti nebude zlorečiť do trári!
6. Vtedy riekol JeHoVaH Satanovi: Hľa, je v tvojej ruke, len zachovaj jeho život!
7. A keď vyšiel Satan zpred tvári JeHoVaHovej, ranil Joba zlým vredom od spodku jeho nohy až po jeho temeno,
8. takže si vzal črep, aby sa ním šriabal, sediac prostred popola.
9. A jeho žena mu riekla: Či sa ešte držíš svojej bezúhony? Zloreč Bohu a zomri!
10. Na to je povedal: Hovoríš, ako hovorieva niektorá z bláznivých. Či azda len dobré budeme brať od Boha a zlého nebudeme brať? V tom vo všetkom nezhrešil Job svojimi rtami.
11. <Traja priatelia Jobovi prišli>Keď potom počuli traja priatelia Jobovi o všetkom tom zlom, ktoré prišlo na neho, prišli každý zo svojho miesta: Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský a uradili sa spoločne, že prijdú poľutovať ho a potešiť.
12. A keď pozdvihli svoje oči zďaleka, nepoznali ho. Potom pozdvihli svoj hlas a plakali a roztrhnúc každý svoj plášť sypali prach na svoje hlavy vrhajúc ho k nebu.
13. A sedeli s ním na zemi sedem dní a sedem nocí, a nikto neprehovoril k nemu ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veliká.
←  Job (2/42)  →