←  Job (19/42)  →
1. <Job žiada priateľov netrápiť, ale zľutovať sa. Zlé, ktoré ho stihlo>Na to zase odpovedal Job a riekol:
2. Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami?
3. Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte , že ma tak mučíte?
4. Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne.
5. Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu,
6. vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou.
7. Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu.
8. Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu.
9. Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy.
10. Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej.
11. K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.
12. Razom prišli jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu.
13. Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.
14. Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa.
15. Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach.
16. Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy.
17. Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona.
18. Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.
19. Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.
20. Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.
21. Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla.
22. Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa?
23. Oj, aby boli spísané moje reči! Oj, aby boli zaznačené do knihy!
24. Železným rydlom a olovom; aby boli na večnosť vytesané do skaly!
25. <Jeho vykupiteľ žije; jeho nádejou>Ale viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.
26. A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha,
27. ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti.
28. Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne.
29. Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!
←  Job (19/42)  →