←  Job (15/42)  →
1. <Elifazkarhá Joba, že hovorí proti svätému Bohu>Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2. Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom
3. karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?
4. K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.
5. Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.
6. Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa, nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.
7. Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?
8. Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?
9. Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?
10. I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.
11. Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?
12. Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,
13. že oraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?
14. Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol sprevedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?
15. Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!
16. A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.
17. <Tresty bezbožníka>Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,
18. to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.
19. Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.
20. Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.
21. Hlas strachov zaznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.
22. Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.
23. Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deĚ tmy.
24. Desia ho súženie a úskosť; uderí to na neho kráľ, hotový do boja.
25. Lebo vstiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.
26. Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.
27. Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.
28. A býval v skazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.
29. Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zenmi.
30. Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.
31. Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.
32. Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.
33. Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.
34. Lebo zhromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány uplatného daru.
35. Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.
←  Job (15/42)  →