| ← Job (13/42) → |
| 1. | <Job karhá svojich priateľov, že za silného Boha hovoria neprávosť>Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu. |
| 2. | Jako čo vy viete, viem i ja; neležím ďalej padlý od svetla ako vy. |
| 3. | Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom. |
| 4. | Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci. |
| 5. | Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť! |
| 6. | Nože pčujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov! |
| 7. | Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť? |
| 8. | Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha? |
| 9. | Či vám to bude na dobré, keď vás preskúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka? |
| 10. | Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu. |
| 11. | Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach? |
| 12. | Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny. |
| 13. | <Job trvá na tom, že je nevinný. Žiada si môcť hovoriť s Bohom>Mlčte, nechajte ma, a budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek. |
| 14. | Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky? |
| 15. | Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. Avšak o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou. |
| 16. | Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár. |
| 17. | Nože dobre počujte moje reči a pzorujte a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť! |
| 18. | Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravodlivý. |
| 19. | Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem. |
| 20. | Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou: |
| 21. | Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza! |
| 22. | A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj. |
| 23. | Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech! |
| 24. | Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa? |
| 25. | Či azda bueš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo? |
| 26. | Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti. |
| 27. | Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí. |
| 28. | Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ. |
| ← Job (13/42) → |