| ← Job (11/42) → |
| 1. | <Cófar karhá Joba pre jeho smelosť voči Bohu. Hlbiny múdrosti Božej>Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol: |
| 2. | Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravodlivý. |
| 3. | Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahambil, |
| 4. | a hovoríš: Moja matka,je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach. |
| 5. | Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty! |
| 6. | Vtedy by ti ozmálil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti. |
| 7. | Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho? |
| 8. | Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš? |
| 9. | Miera toho dlhšia ako zem a šíršia ako more. - |
| 10. | Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto zabráni? |
| 11. | Lebo on zná ničomných ľudí márných vidí neprávosť a nepozoroval by? |
| 12. | A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! |
| 13. | <Napomína hľadať milosť Božiu>Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestreš svoje ruky k nemu, |
| 14. | - jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť - |
| 15. | ano, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť; |
| 16. | lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly, |
| 17. | a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bola tma, bude jako ráno. |
| 18. | A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne |
| 19. | a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár. |
| 20. | Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše. |
| ← Job (11/42) → |