Job (1/42)  →
1. <Bohatý Job a jeho deti>Bol nejaký muž v zemi Úc, ktorému bolo meno Job. Bol to muž bezúhonný, priamy a spravedlivý, ktorý sa bál Boha a chránil sa zlého.
2. Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.
3. A mal dobytka sedem tisíc kusov drobného stáda, tri tisíce veľblúdov, päťsto párov volov, päťsto oslíc a služobníctva veľmi mnoho. A ten muž bol väčší od všetkých synov východu.
4. A jeho synovia chodievali a robievali hostiny po dome, každý na svoj deň. A posielavali a povolávali aj svoje tri sestry, aby jedly a pily s nimi.
5. A bývalo tak, že keď kolom obišly dni hostiny, posielaval Job a posväcoval ich a vstávajúc skoro ráno obetoval zápalné obeti podľa počtu všetkých ich. Lebo Job hovorieval: Možno, že zhrešili moji synovia a zlorečili Bohu vo svojom srdci. Tak to robieval Job po všetky tie dni.
6. <Satan pomlúva Joba>A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred JeHoVaHom, že prišiel medzi nimi aj Satan.
7. A JeHoVaH riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal JeHoVaHovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej.
8. A zase riekol JeHoVaH Satanovi: Či si si všimnul môjho služobníka Joba, že nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého?
9. Na to odpovedal Satan JeHoVaHovi a riekol: A či sa Job darmo bojí Boha?
10. Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si požehnal , a jeho dobytok sa náramne rozmnožil na zemi.
11. Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári!
12. Vtedy riekol JeHoVaH Satanovi: Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke, len na neho nevystri svojej ruky. A Satan vyšiel od tvári JeHoVaHovej.
13. <Job, zkúšaný bez toho, že by o tom vedel; dobrorečí Bohu>A stalo sa jedného dňa, keď jedli jeho synovia a jeho dcéry a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
14. že prišiel posol k Jobovi a povedal: Voly oraly a oslice sa pásly vedľa nich,
15. a vtrhli Šebänia a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
16. Kým ešte tento hovoril, prišiel druhý a povedal: Oheň Boží padol s neba a roznietil sa na drobné stádo i na sluhov a strávil ich, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
17. Kým ešte tento hovoril, prišiel tretí a povedal: Chaldeji rozostavili tri čaty a vrhli sa na veľblúdov a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
18. A keď tento ešte nebol dopovedal, prišiel štvrtý a riekol: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,
19. a hľa, prišiel veľký vietor zpoza púšte a uderil na štyri uhly domu, takže padol na mladých ľudí, a zomreli, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.
20. Vtedy vstal Job a roztrhol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a padnúc na zem poklonil sa.
21. A riekol: Nahý som vyšiel zo života svojej matky a nahý sa ta navrátim. JeHoVaH dal, JeHoVaH vzal. Nech je požehnané meno JeHoVaHovo.
22. V tom vo všetkom nezhrešil Job a neprivlastnil Bohu ničoho nerozumného.
      Job (1/42)  →