←  Jeremiah (51/52)  →
1. <Ďalšie o záhube Babylona a o záchrane Izraela>Takto hovorí JeHoVaH: Hľa, zobudím na Babylon a proti obyvateľom srdca tých, ktorí povstávajú proti mne, ducha zhubcu.
2. A pošlem proti Babylonu cudzincov, ktorí ho prevejú a vyprázdnia jeho zem, pretože budú proti nemu dookola v deň jeho zlého.
3. Proti tomu, ktorý naťahuje. Nech len natiahne naťahujúci svoje lučište! A proti tomu, ktorý sa vypína vo svojom pancieri! Nezľutujte sa nad jeho mládencami, mládencami Babylona; zahlaďte všetko jeho vojsko s kliatbou úplnej záhuby!
4. A tak padnú pobití v zemi Chaldejov a prebodnutí na jeho uliciach.
5. Lebo veď Izrael nie je vdovec ani Júda, opustený od svojho Boha, od JeHoVaHa Zástupov, keď aj ich zem, pravda, je plná previnenia proti svätému Izraelovmu.
6. Utečte zprostred Babylona! A zachráňte útekom každý svoju dušu! Aby ste nezahynuli majúc účasť v jeho neprávosti! Lebo je to čas pomsty JeHoVaHovej, ktorý mu dáva odplatu.
7. Babylon bol zlatým pohárom v ruke JeHoVaHovej, opájajúcim celú zem; z jeho vína pily národy, preto sa zbláznily národy.
8. Babylon padne náhle a bude skrúšený! Nože kvíľte nad ním! Naberte balzamu na jeho bolesť, ak by bol nejako vyhojený!
9. Hojili sme Babylon, ale nie je vyhojený; opustite ho, a poďme každý do svojej zeme, lebo jeho súd sahá až do neba a je vyzdvihnutý až do najvyšších oblakov.
10. JeHoVaH vyviedol našu spravedlivosť. Poďte a rozprávajme na Sione dielo JeHoVaHa, svojho Boha.
11. Vyleštite strely, poberte štíty! JeHoVaH zobudil ducha médskych kráľov, lebo jeho úmysel je proti Babylonu, aby ho zkazil; pretože je to pomsta JeHoVaHova, pomsta jeho chrámu.
12. Pozdvihnite prápor proti múrom Babylona, zosilnite stráž, postavte strážnych, pripravte úklady: lebo JeHoVaH aj umyslel aj učiní to, čo hovoril proti obyvateľom Babylona.
13. Oj, ty, ktorý bývaš nad mnohými vodami, ktorý máš množstvo pokladov, prišiel tvoj koniec, miera tvojho lakomstva!
14. JeHoVaH Zástupov prisahal na svoju dušu: Naplním ťa ľuďmi jako žravou chrobačov, a budú radostne pokrikovať nad tebou.
15. Ty, ktorý učiníš zem svojou silou, ktorý pevne staviaš okruh sveta svojou múdrosťou a svojím umom si roztiahol nebesia;
16. keď vydáš hlas, povstane hučanie vôd na nebi, a pôsobíš to, aby vystupovaly pary od konca zeme; činíš dažďu blesky a vyvodíš vietor zo svojich pokladov.
17. Zhovädnel každý človek natoľko, že nezná toho; hanbiť sa bude každý zlatník pre svoju rytinu; lebo jeho sliatina je lesť, a niet v nich ducha.
18. Takí bohovia sú márnosť, dielo zvodov do bludu; v čase svojho navštívenia zahynú.
19. No, nie ako títo údel Jakobov; lebo on je tvorcom všetkého a berlou svojho dedičstva. JeHoVaH Zástupov jeho meno.-
20. <Babylon, rozrážajúce kladivo, bude rozrazený>Ty si mi kladivom, vojennými nástrojmi; tebou rozbíjam národy a tebou kazím kráľovstvá,
21. tebou rozrážam koňa i jeho jazdca a tebou rozrážam voz i jeho vozku;
22. tebou rozrážam muža i ženu a tebou rozrážam starca i dieťa a tebou rozrážam mládenca i pannu;
23. tebou rozrážam pastiera i jeho stádo a tebou rozrážam oráča i jeho záprah a tebou rozrážam vojvodov i kniežatá.-
24. A odplatím Babylonu a všetkým obyvateľom Chaldejov všetko ich zlé, ktoré robili na Sione, pred vašimi očami, hovorí JeHoVaH.
25. Hľa, ja som proti tebe, vrchu hubiteľa, hovorí JeHoVaH, ktorý hubíš celú zem, a vystriem na teba svoju ruku a zvalím ťa z tých skál a vydám ťa, aby si bol vrchom pohoreniska.
26. Ani nevezmú z teba kameňa na uhol ani kameňa do základov, lebo budeš večnou pustinou, hovorí JeHoVaH.
27. Vyzdvihnite prápor v zemi, trúbte na trúbu medzi národami, posväťte národy proti nemu do boja, svolajte proti nemu kráľovstvá Ararat, Minni a Aškenáz, ustanovte vojvodcu proti nemu, doveďte hore koní jako žravej chrobače hroznej!
28. Posväťte národy proti nemu do boja, kráľov Médska i jeho vojvodov i všetky jeho kniežatá i celú zem jeho panstva.
29. A triasť sa bude zem a bude sa svíjať bolesťou, lebo budú stáť úmysly JeHoVaHove proti Babylonu, že obráti Babylonskú zem na pustú pustinu tak, že tam nebude obyvateľa.
30. Prestanú bojovať hrdinovia Babylona, budú sedieť v pevnostiach; opadne ich hrdinská sila; budú ženami; zapália jeho príbytky, polámané budú jeho závory;
31. behúň pobeží oproti behúňovi a posol so zvesťou oproti poslovi, aby zvestovali baylonskému kráľovi, že je vzaté jeho mesto od konca,
32. že sú vzaté i brody a že jazerá spálili ohňom, a bojovní mužovia sú predesení.
33. Lebo takto hovorí JeHoVaH Zástupov, Bôh Izraelov: Dcéra Babylona bude jako humno v čase, keď ho šliapu; ešte niečo málo, a prijde pre ňu doba žatvy.
34. Vyžiera ma, hluší ma Nabuchodonozor, babylonský kráľ, postavil ma jako prázdnu nádobu, hlce ma jako drak, plní svoje brucho mojimi lahôdkami, zahnal ma.
35. Ukrutnosť, ktorá sa deje mne a môjmu telu, nech prijde na Babylon, hovorí obyvateľka Siona, a moja krv volá proti obyvateľom zeme Chaldejov! hovorí Jeruzalem.
36. Preto takto hovorí JeHoVaH: Hľa, ja budem riešiť tvoju pravotu a pomstím ťa a vysuším jeho more a spôsobím to, aby vyschol jeho prameň.
37. A tak bude Babylon hromadami rumov, príbytkom šakalov, strašnou pustinou a hrubým posmechom natoľko, že tam nebude obyvateľa.
38. Spolu budú revať ako mladí ľvi, budú skučať ako ľvíčatá.
39. Keď sa rozohrejú, pripravím ich hostinu, a opojím ich, aby plesali, a potom zaspia večným spánkom a neprebudia sa viacej, hovorí JeHoVaH.
40. Soženiem ich dolu jako tučné ovce na zabitie, jako baranov s kozlami.
41. Oj, ako je vzatý Šešach (* Kraj v Babylonsku) a jako dochytená chlúba celej zeme, jako je Babylon obrátený na strašnú pustinu medzi národami!
42. More vyjde hore na Babylon, pokrytý bude množstvom jeho vĺn.
43. Jeho mestá budú obrátené na strašnú pustinu - bude to vypráhla zem a pustá, zem -, nebude v nich bývať niktorý človek ani nepojde cez ne syn človeka.
44. A navštívim aj Béla v Babylone a vytrhnem to, čo pohltil, z jeho úst a nepohrnú sa viacej k nemu národy; padne i múr Babylona.
45. Vyjdite z jeho stredu , môj ľude, a zachráňte útekom každý svoju dušu pred páľou hnevu JeHoVaHovho!
46. A aby nezmalátnelo vaše srdce, a báli by ste sa pri zvesti, ktorá sa bude čuť v zemi, a keď prijde jedného roku jedna zvesť, a potom druhého roku druhá zvesť. A bude ukrutnosť v zemi: panovník povstane na panovníka.
47. Preto hľa, idú dni, že navštívim rytiny Babylona, a hanbiť sa bude celá jeho zem, a všetci jeho pobití padnú v jeho strede.
48. A tak budú prespevovať nad Babylonom nebesia i zem i všetko, čo je vnich, lebo od severa mu prijdú zhubcovia, hovorí JeHoVaH.
49. Aj Babylonu, ktorý spôsobil to, aby padli pobití Izraelovi, aj Babylonu padnú pobití celej zeme.
50. Vy, ktorí ste unikli meču, iďte, nestojte, spomínajte na JeHoVaHa zďaleka, a Jeruzalem nech vystúpi na vaše srdce!
51. Hanbíme sa, lebo sme počuli potupu, stud pokryl našu tvár, pretože cudzinci prišli na svätyne domu JeHoVaHovho.-
52. Preto hľa, idú dni, hovorí JeHoVaH, že navštívim jeho rytiny, a po celej jeho zemi bude stenať ranený.
53. Keby vystúpil Babylon hoci až do neba a keby tam ohradil výšu svojej sily, odo mňa mu prijdú zhubcovia, hovorí JeHoVaH.
54. Čujte! Hlas kriku z Babylona a veľké skrúšenie zo zeme Chaldejov!
55. Lebo JeHoVaH pustoší Babylon a hubí z neho ten veľký hrmot, a tak hučia ich vlny jako veľké vody, vydáva sa šum ich zvuku.
56. Lebo prišiel naň, na Babylon, zhubca, jeho hrdinovia budú jatí, a ich lučištia sa polámu, lebo JeHoVaH je silným Bohom odplaty; istotne zaplatí.
57. A opojím jeho kniežatá i jeho mudrcov, jeho vojvodov i jeho pohlavárov i jeho hrdinov, a usnú večným spánkom, ani sa neprebudia, hovorí Kráľ, ktorého meno je JeHoVaH Zástupov.
58. Takto hovorí JeHoVaH Zástupov: Ten dvojitý široký múr Babylona bude zborený až do základu, a jeho vysoké brány budú spálené ohňom. A tak nadarmo pracujú národy a ľudia pre oheň, a ustávajú.-
59. <Kniha o kliatbe Babylona, prečítaná a hodená do rieky>Slovo, ktoré prikázal prorok Jeremiáš Seraiášovi, synovi Neriáša, syna Machseiášovho, keď išiel s Cedekiášom, judským kráľom, do Babylona, vo štvrtom roku jeho kraľovania. A Seraiáš bol hlavným ubytovateľom.
60. A Jeremiáš spísal všetko to zlé, ktoré malo prijsť na Babylon, do jednej knihy, všetky tieto slová, napísané o Babylone.
61. A tedy Jeremiáš povedal Seraiášovi: Keď prijdeš do Babylona, budeš hľadieť a prečítaš všetky tieto slová
62. a povieš: JeHoVaHu, ty si hovoril o tomto mieste, že ho vyplieniš tak, že nebude v ňom obyvateľa, ničoho od človeka až do hoväda, pretože bude večnou pustinou.
63. A bude, keď dočítaš túto knihu, že priviažeš na ňu kameň a hodíš ju doprostred Eufratu
64. a povieš: Tak utonie Babylon a nepovstane pre zlé, ktoré ja uvediem naň, a ustanú. Až potiaľto slová Jeremiášove.
←  Jeremiah (51/52)  →