←  Jeremiah (48/52)  →
1. <Moáb bude skrúšený. Jeho hriechy>Čo do Moába. Takto hovorí JeHoVaH Zástupov, Bôh Izraelov: Beda mestu Nébo, lebo bude spustošené; hanbiť sa bude, vzaté bude Kirjataim, Misgap sa bude hanbiť a bude sa desiť.
2. Niet už viacej chlúby Moábovej v Chešbone; vymysleli proti nemu zlé. Poďte a vytneme ho tak, aby nebol národom. Aj ty, Madmen, umĺkneš; za tebou pojde meč.
3. Hlas kriku počuť z Choronajima: Spustošenie a veľké skrúšenie!
4. Skrúšený je Moáb! Jeho malí budú kričať tak, že to bude počuť naďaleko.
5. Lebo hore svahom Luchíta pojde sa neprestajným plačom; lebo na svahu Choronaima počujú nepriatelia krik skrúšenia.
6. Utekajte, zachráňte svoju dušu! Všetky budú jako borievka na púšti.
7. Lebo preto, že sa nadeješ na svoje diela a na svoje poklady, budeš i ty vzatý, Moábe, a Chámoš pojde von do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu.
8. A pustošiteľ prijde na všetky mestá, ani neujde niktoré mesto; údolie zahynie a rovina bude zahladená, to, čo povedal JeHoVaH.
9. Dajte Moábovi peruť, lebo vyjde letmo, a jeho mestá budú obrátené na pustinu tak, že nebude v nich obyvateľa.
10. Zlorečený ten, kto koná dielo JeHoVaHovo nedbalo, a zlorečený ten, kto zdržuje svoj meč od krvi.
11. Moáb žil bezpečný od svojej mladosti a pokojne sedel na svojich kvasniciach ani nebol prelievaný z nádoby do nádoby ani neišiel do zajatia, preto stojí jeho chuť v ňom, a jeho vôňa sa nezmenila.
12. Preto hľa, idú dni, hovorí JeHoVaH, že pošlem na neho tých, ktorí prelievajú, a prelejú ho, vyprázdnia jeho nádoby a roztrepú ich žbány.
13. A tak sa bude hanbiť Moáb pre Chámoša, jako sa hanbia dom Izraelov pre Bét-el, svoju nádej.
14. Akože poviete: My sme udatní hrdinovia a chrabrí mužovia do boja?
15. Moáb bude spustošený, a nepriateľ vyjde hore do jeho miest, a jeho vybraní mládenci sídu dolu na zabitie, hovorí Kráľ, ktorého meno je JeHoVaH Zástupov.
16. Blízko je zkaza Moábova, aby prišla, a jeho trápenie náhli sa veľmi.
17. Ľutujte ho všetci, ktorí ste na jeho okolí, a všetci, ktorí znáte jeho meno, povedzte: Jako je len polámaná berla sily, palica krásy!
18. Sídi so svojej slávy a sadni v smäde, obyvateľko, dcéro Díbona, lebo zhubca Moábov ide hore proti tebe, zkazí tvoje ohrady.
19. Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľko Aroera; opýtaj sa toho, ktorý uteká, a tej, ktorá beží, aby unikla; povedz: Čo sa stalo?
20. Moáb sa hanbí, lebo je zdrtený. Kvíľte a kričte: Oznámte v Arnone, že Moáb je spustošený!
21. A súd prišiel na zem tej roviny, na Cholon, na Jahacu a na Mefaat,
22. prišiel i na Díbon, na Nébo i na Bét-diblataim,
23. na Kirjataim, na Bét-gamul i na Bét-meon,
24. na Kerijót, na Bocru i na všetky mestá zeme Moábovej, ďaleké i blízke.
25. Roh Moábov je odťatý, a jeho rameno je polámané, hovorí JeHoVaH.
26. Opojte ho, lebo sa povýšil proti JeHoVaHovi, aby pleskol Moáb do svojho vývratku. A bude aj on na posmech.
27. Alebo, či nebol tebe Izrael za posmech? Či bol azda najdený medzi zlodejmi? Lebo kedykoľvek zavadíš o neho svojimi slovami, pokyvuješ hlavou.
28. Opustite mestá a bývajte v skale, obyvatelia Moábovi, a buďte jako holubica, ktorá hniezdi ďaleko v rozsadlinách.
29. Slýchali sme o pýche Moábovej, je veľmi pyšný, o jeho vysokomyseľnosti, o jeho pýche, o jeho nadutosti a povýšenosti jeho srdca.
30. Ja znám, hovorí JeHoVaH, jeho vztek, ale nebude tak; jeho márne reči hrdé nevykonajú ničoho.
31. Preto kvílim nad Moábom a kričím pre celého Moába, úpia pre mužov Kir-chéresa.
32. Viacej ti plačem, ako som plakal nad Jazerom, viniču Sibmy! Tvoje výhonky prenikly za more, dosiahly až po more Jazera: na tvoje letné plody a na tvoju oberačku pripadol zhubca.
33. A sprataná bude radosť a plesanie s úrodného poľa a zo zeme Moábovej, a spôsobím to, že nebude vína v prešoch. Nebudú šliapať hrozna s radostným krikom oberača; krik oberača nebude radostným krikom oberača.
34. Od kriku Chešbona až po Eleále, až po Jahac budú vydávať svoj hlas, od Coára až po Choronaim ako trojročná jalovica, lebo aj vody Nimríma budú obrátené na púšť.
35. A spôsobím to, hovorí JeHoVaH, aby nemal Moáb toho, kto by obetoval zápal na výšine, a toho, kto by kadil jeho bohom.
36. Preto zneje moje srdce pre Moába jako fujary, a moje srdce zneje nad mužmi Kir-chéresa jako píšťaly; preto aj prebytok, ktorého nadobudli, zahynie.
37. Lebo každá hlava je plešivá a každá brada ostrihaná, na všetkých rukách sú rezy a na bedrách smútočné vrece;
38. na všetkých postrešiach Moábových i po jeho uliciach všade samý žalostný nárek, lebo som rozbil Moába jako nádobu, v ktorej niet záľuby, hovorí JeHoVaH.
39. Aký je zdrtený! Kvília. Ako obrátil Moáb chrbát od hanby! A Moáb je za posmech a na postrach všetkým, ktorí sú vôkol neho!
40. Lebo takto hovorí JeHoVaH: Hľa, priletí jako orol a roztiahne svoje krýdla na Moába.
41. Kerijót bude vzaté, a pevnosti budú uchvátené. A srdce udatných mužov Moábových bude toho dňa jako srdce ženy, sovrenej úzkosťami porodu.
42. Moáb bude zahladený tak, že prestane byť ľudom, pretože sa povýšil proti JeHoVaHovi.
43. Pachad, pachat a pach na teba, obyvateľu Moába! hovorí JeHoVaH.
44. Ten, kto utečie pred strachom, padne do jamy, a ten, kto vylezie z jamy, bude lapený do smečky. Lebo uvediem na neho, na Moába, rok ich navštívenia, hovorí JeHoVaH.
45. V tôni Chešbona budú stáť zo sily vyčerpaní utekajúci; ale istotne vyjde oheň z Chešbona a plameň zpomedzi Sichona a zožerie sluchu Moábovu a temeno hlavy synov hrmotu.
46. Beda tebe, Moábe! Zahynie ľud Chámošov! Lebo tvoji synovia budú vzatí do zajatia a tvoje dcéry v plen.
47. Ale v posledných dňoch navrátim zajatých Moábových, hovorí JeHoVaH. Potiaľto súd Moábov.
←  Jeremiah (48/52)  →