←  Jeremiah (2/52)  →
1. <Izraelova nevďačnosť a vina>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
2. Iď a budeš volať v uši Jeruzalema a povieš: Takto hovorí JeHoVaH: Rozpomínam sa ti na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojho stavu, keď si bola nevestou, na tvoje chodenie za mnou na púšti, v zemi, nie osievanej.
3. Vtedy bol Izrael svätým JeHoVaHovi, prvotinou jeho úrody. Všetci, ktorí ho zožierali, previnili sa; zlé prišlo na nich, hovorí JeHoVaH.
4. Počujte slovo JeHoVaHovo, dome Jakobov a všetky čelade domu Izraelovho!
5. Takto hovorí JeHoVaH: Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa a išli za márnosťou a stali sa márnymi?
6. A nepovedali: Kde je JeHoVaH, ktorý nás vyviedol hore z Egyptskej zeme, ktorý nás viedol po púšti, po pustej zemi a plnej jam, po vypráhlej zemi tône smrti, po zemi, ktorou nikto nechodí, a kde nebýva človek?
7. A doviedol som vás do zeme úrodných polí, aby ste jedli jej ovocie a užívali aj iné jej dobré veci. A keď ste vošli, poškvrnili ste moju zem a zohavili ste moje dedičstvo.
8. Kňazi nepovedali: Kde je JeHoVaH? A tí, ktorí berú do ruky zákon, ma nepoznali, pastieri zradne odstúpili odo mňa, a proroci prorokovali skrze Bála a odišli za vecami, ktoré neprospejú.
9. Preto sa ešte budem pravotiť s vami, hovorí JeHoVaH, i so synmi vašich synov sa budem pravotiť.
10. <Izrael v porobe, preto, že pustil JeHoVaHa>Lebo len prejdite ostrovy Kittejov a vidzte a pošlite do Kédara a pozorujte bedlivo a vidzte, či sa tam stalo voľačo také jako toto!
11. Či zamenil voľaktorý národ svojich bohov? A to ani nie sú bohovia! Ale môj ľud zamenil svoju slávu za to, čo neprospeje!
12. Užasnite nebesia nad tým, zhrozte sa, zdúpnejte veľmi! hovorí JeHoVaH.
13. Lebo môj ľud spáchal dvoje zlo: Opustil mňa, prameň živej vody, aby si vyrúbali cisterny, deravé cisterny dopukané, ktoré nedržia vody!
14. Či je Izrael sluhom, či je doma splodeným rabom? Prečo je potom v plen?
15. Ľvíčatá revú na neho, vydávajú svoj hlas a obracajú jeho zem v pustinu; jeho mestá sú vypálené, takže neni obyvateľa.
16. I synovia No a Tachpanchesa ti pasú po temene hlavy.
17. Či ti toho nespôsobilo to, že si, ó, dcéro Jeruzalema, opustila JeHoVaHa, svojeho Boha, toho času, keď ťa vodil po svojej ceste?
18. A tak teraz čo tebe do cesty do Egypta, aby si pila z vody Níla? A čo tebe do cesty do Assýrie aby si pila vody z Rieky?
19. Bude ťa trestať tvoja vlastná zlosť, a tvoje odvrátenia ťa budú karhať. A tedy poznaj a vidz, že je to zlá vec a horká, že si opustila JeHoVaHa, svojho Boha, a že nie je pri tebe mojej bázne, hovorí Pán JeHoVaH Zástupov.
20. Lebo od veku si lámala svoje jarmo a trhala si svoje povrazy a vravela si: Nebudem slúžiť. Ale na každom vysokom pahore a pod každým stromom zeleným si sa zohýnala, smilnica.
21. A ja som ťa bol vysadil ako výbornú révu, všetko vonkoncom semeno pravdy. Ale jako si sa mi prevrátila na plané révy cudzieho viniča!
22. Lebo keby si sa umyla hoci lúhom a keby si aj spotrebovala na seba mnoho mydla, jednako bude zrejmá tvoja neprávosť pred mojou tvárou, hovorí Pán JeHoVaH.
23. Ako smieš povedať: Nepoškvrnila som sa, za Bálmi som nechodila? Pozri na svoju cestu v údolí! Poznaj, čo si učinila, ty ľahká veľblúdica rýchla, ktorá prepletá svoje cesty!
24. Divoká oslica, zvyklá na púšť, ktorá v žiadosti svojej duše lapá a hltá vzduch; keď sa behá, kto ju zavráti? Niktorí z tých, ktorí ju hľadajú, sa neunavia, v jej mesiaci ju najdú.
25. Ak povie niekto: Zdržuj svoju nohu od bosoty a svoje hrdlo od smädu! povieš: Márne je, nebudem! Lebo milujem cudzích a pojdem za nimi.
26. Jako sa hanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa budú hanbiť, dom Izraelov, oni, ich kráľovia, ich kniežatá a ich kňazi aj ich proroci,
27. ktorí hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. - Lebo sa obrátili ku mne chrbtom a nie tvárou. Ale keď im je zle, hovoria: Nože vstaň a zachráň nás!
28. A kdeže sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú, ak ťa zachránia, keď prišlo na teba zlé! Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó, Júda!
29. <Modlárstvo Židov a iná nešľachetnosť>Prečo sa pravotíte so mnou? Vy všetci ste zradne odstúpili odo mňa, hovorí JeHoVaH.
30. Nadarmo som bil vašich synov, neprijali kázne. Váš meč požral vašich prorokov ako zhubný lev.
31. Ó, pokolenie! Vidzteže vy slovo JeHoVaHovo! Či som bol púšťou Izraelovi! Či azda zemou hustej tmy? Prečo potom hovorí môj ľud: Voľní beháme, slobodní, neprijdeme viacej k tebe!?
32. Či zabudne panna svoju ozdobu? Nevesta svoj zdobný opasok? A môj ľud zabudol na mňa, už tak mnohé dni, že im neni počtu!
33. Jako si len dobre upravila svoju cestu hľadajúc lásku! Preto učíš ešte aj tie najnešľachetnejšie svojim cestám.
34. K tomu i na krýdlach tvojho rúcha sa nachodí krv duší chudobných a nevinných. Nepristihla si ich pri vlamačstve, ale si to spáchala nad všetko to.
35. A ešte hovoríš, že vraj som nevinná; istotne sa odvráti odo mňa jeho hnev. - Hľa, súdiť sa budem s tebou preto, že hovoríš: Nehrešila som.
36. Načo tak veľmi beháš meniac svoju cestu? Budeš sa hanbiť aj pre Egypt, ako sa hanbíš pre Assýriu.
37. Vyjdeš aj odtiaľ, a to zalamujúc svoje ruky nad svojou hlavou. Lebo JeHoVaH zavrhol tie tvoje nádeje, a nepodarí sa ti s nimi.
←  Jeremiah (2/52)  →