← Jeremiah (16/52) → |
1. | <Bôh pošle smrť, hlad a smútok. Ľud sa pýta: Prečo?>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac: |
2. | Neber si ženy ani nemaj synov ani dcér na tomto mieste! |
3. | Lebo takto hovorí JeHoVaH o synoch a o dcérach, splodených na tomto mieste, jako aj o ich meteriach, ktoré ich porodily, a o ich otcoch, ktorí ich splodili v tejto zemi: |
4. | Pomrú prebolestnými smrťami, nebudú oplakávaní ani nebudú pochovaní, budú za hnojivo na tvári zeme, a pohynú mečom a hladom, a ich mŕtve telo bude za pokrm nebeskému vtáctvu a zemskej zveri. |
5. | Lebo takto hovorí JeHoVaH: Nevojdeš do domu smútku ani nepojdeš oplakávať ani ich nepoľutuješ! Lebo som odpratal svoj pokoj od tohoto ľudu, hovorí JeHoVaH, milosť a zľutovanie. |
6. | A pomrú veľkí i malí v tejto zemi, nebudú pochovaní, ani ich nebudú oplakávať ani sa nenarežú ani si nespravia za nich plešiny, |
7. | ani im nebudú lámať chleba pre smútok, aby potešili niektorého nad mŕtvym, ani ich nenapoja pohárom potešenia v smútku nad jeho otcom alebo nad jeho materou. |
8. | Ani nevojdeš do domu hodovania, aby si sadol s nimi jesť a piť. |
9. | Lebo takto hovorí JeHoVaH Zástupov, Bôh Izraelov: Hľa, spôsobím to, aby umĺkol z tohoto miesta, pred vašimi očima a vo vašich dňoch, hlas veselosti a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty. |
10. | <Divia sa, prečo by Pán trestal>A stane sa, keď oznámiš tomuto ľudu všetky tieto slová, že ti povedia: Prečo hovoril JeHoVaH proti nám všetko toto veľké zlé? A čo je naša neprávosť, alebo čo náš hriech, ktorým by sme zhrešili proti JeHoVaHovi, svojmu Bohu? |
11. | A povieš im: Preto, že mňa opustili vaši otcovia, hovorí JeHoVaH, a odišli za inými bohmi a slúžili im a klaňali sa im a mňa opustili a neostríhali môjho zákona. |
12. | Ale vy ste robili ešte horšie ako vaši otcovia, lebo hľa, každý chodíte za umienenosťou svojho zlého srdca nepočúvajúc na mňa. |
13. | Preto vás šmarím s tejto zeme na zem, ktorej ste neznali ani vy ani vaši otcovia, a tam budete slúžiť iným bohom vodne i vnoci, pretože vám nedám milosrdenstva. |
14. | <Bôh odplatí neprávosť, ale sa zase zľutuje>Preto hľa, idú dni, hovorí JeHoVaH, že sa už nebude viacej hovoriť: Ako že žije JeHoVaH, ktorý vyviedol synov Izraelových hore z Egyptskej zeme, |
15. | ale: Jako že žije JeHoVaH, ktorý vyviedol synov Izraelových hore zo zeme severa a zo všetkých zemí, do ktorých ich bol rozohnal. A dovediem ich zpät do ich zeme, ktorú som dal ich otcom. |
16. | Hľa, pošlem po mnohých rybarov, hovorí JeHoVaH, a vylovia ich, a potom pošlem po mnohých lovcov, a zlapajú ich so všetkých vrchov a so všetkých brehov a z rozsadlín skál. |
17. | Lebo moje oči hľadia na všeky ich cesty, nie sú ukryté predo mnou, ani ich neprávosť nie je skrytá pred mojimi očima. |
18. | Ale najprv im zaplatím dvojnásobne za ich neprávosť a za ich hriech, pretože poškvrnili moju zem mrcinou svojich hnusôb a svojimi ohavnosťami naplnili moje dedičstvo.- |
19. | JeHoVaHu, moja silo a moje pevnosť a moje útočište v deň súženia, k tebe prijdú národy od končín zeme a povedia: Naši otcovia zdedili iba lož a márnosť, a neni medzi tým niktoré, ktoré by prospelo. |
20. | Či si má človek spraviť bohov, ktorí predsa nie sú bohmi? |
21. | Preto hľa, spôsobím to, aby už poznali tento raz, spôsobím to, aby poznali moju ruku a moju hrdinskú silu, a poznajú, že moje meno je JeHoVaH. |
← Jeremiah (16/52) → |