←  Jeremiah (15/52)  →
1. <Ani Mojžiš ani Samuel. Štvoraký trest>A JeHoVaH mi riekol: Ani keby sa postavili Mojžiš alebo Samuel predo mnou, nenaklonila by sa moja duša k tomuto ľudu. Zažeň ich zpred mojej tvári, nech idú ta preč!
2. A stane sa, keď ti povedia: Kam máme ísť? že im povieš: Takto hovorí JeHoVaH: Kto na smrť, na smrť; kto pod meč, pod meč; kto do hladu, do hladu, a kto v zajatie, v zajatie.
3. A ustanovím nad nimi štyri čelade trestu, hovorí JeHoVaH, a to meč zabiť, psov rozvláčiť, nebeské vtáctvo a zemskú zver požrať a zkaziť.
4. A vydám ich za postrk všetkým kráľovstvám zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, judského kráľa, za to, čo popáchal v Jeruzaleme.
5. Lebo ktože sa zľutuje nad tebou, Jeruzaleme? Alebo kto ťa poľutuje? Alebo kto zahne k tebe, aby sa opýtal, ako sa máš?
6. Ty si zavrhol mňa, hovorí JeHoVaH. odišiel si zpät. Preto vystriem svoju ruku na teba a zkazím ťa. Ustal som a zunoval ľutovať.
7. Prevejem ich vejačkou cez brány zeme, osirotím a zahubím svoj ľud; nenavrátili sa so svojich ciest.
8. Viacej mi bude jeho vdôv jako piesku morí. Dovediem im, na matku mládenca, zhubcu na poludnie; spôsobím to, aby náhle dopadly na ňu úzkosť a zdesenie.
9. Zomdleje tá, ktorá porodila sedem, vydýchne svoju dušu, jej slnce zajde, kým ešte bude deň, bude sa hanbiť a rumenieť od studu, a to, čo im pozostane, vydám meču pred ich nepriateľmi, hovorí JeHoVaH.
10. <Výkrik prorokov. Pomsta neverným>Oj, beda mne, moja matko že si ma porodila, muža pravoty a muža sváru, s ktorým sa každý pravotí a vadí v celej zemi! Nepožičal som na úžeru, ani nepožičali mne, a jednako mi všetci zlorečia.
11. JeHoVaH riekol: Istotne ťa posilním na dobré. Istotne spôsobím to, že ťa bude prosiť nepriateľ v čase zla a v čase súženia.
12. Či azda poláme železo železo od severa a oceľ?
13. Tvoje imanie a tvoje poklady dám na lúpež, nie za plat, a to pre všetky tvoje hriechy, a síce po všetkých tvojich končinách.
14. A spôsobím to, aby prešly s tvojimi nepriateľmi do zeme, ktorej neznáš, pretože sa oheň zanietil v mojomm hneve, ktorý bude horieť nad vami.-
15. <Žaloba prorokova. Bôh ho povzbudzuje>Ty vieš, ó JeHoVaHu!- Rozpomeň sa na mňa a navštív ma na tých, ktorí ma prenasledujú! Neber ma, podľa svojho zhovievania, preč so sveta! Vedz, že pre teba nesiem pohanu!
16. Kde a kedykoľvek sa našly tvoje slová, zjedol som ich, a tvoje slová mi boly obveselením, a radosťou môjho srdca, pretože je tvoje meno vzývané nado mnou, JeHoVaHu, Bože Zástupov!
17. Nesedávam v zhromaždení smejúcich sa veselých ani neplesám; pre tvoju ruku sedávam samotný, leboi si ma naplnil zúrivosťou.
18. Prečo je moja bolesť večná i moja rana od úderu smrteľná, ktorá sa nechce zahojiť? Či mi budeš ako klamlivý potok, ako nie verné vody?-
19. Preto takto hovorí JeHoVaH: Ak sa navrátiš, i ja ťa navrátim, a budeš stáť pred mojou tvárou, a keď oddelíš drahú vec od ničomnej, budeš ako moje ústa. Nech sa oni navrátia k tebe, ale ty sa nenavrátiš k nim.
20. A dám ťa tomuto ľudu za medený múr ohradný, a budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôžu, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a aby som ťa vytrhnul, hovorí JeHoVaH.
21. A vytrhnem ťa z ruky zlostníkov a vyslobodím ťa z hrsti násilníkov.
←  Jeremiah (15/52)  →