←  Jeremiah (14/52)  →
1. <Hrozba suchom. Modlitba prorokova>Slovo JeHoVaHovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi o suchote.
2. Judsko bude smútiť, a jeho brány zomdlejú, budú smútiť v čiernom na zemi, a žalostný krik Jeruzalema bude vystupovať.
3. Ich veľmoži pošlú svojich malých ľudí chatrných po vodu. Prijdú k cisternám, nenajdú vody, navrátia sa, ich nádoby prázdne; hanbiť sa budú a budú rumenieť od studu a pokryjú svoju hlavu.
4. Pretože pôda bude predesená, lebo nebude dažďa v zemi, hanbiť sa budú oráči, pokryjú svoju hlavu.
5. Lebo i jelenica na poli porodí a opustí, pretože nebude trávy.
6. A diví osli budú stáť na holých miestach vysokých, budú lapať a hltať vzduch jako šakali, ich oči budú hynúť, pretože nebude byliny.
7. Ak naše neprávosti svedčia proti nám, ó, JeHoVaHu, učiň pre svoje meno, lebo naše odvrátenia sú mnohé; proti tebe sme hrešili.
8. Ó, nádejo Izraelova, jeho záchranca v čas súženia, prečo máš byť ako pohostín v zemi a jako pocestný, ktorý sa uchýlil prenocovať?
9. Prečo sa staviaš ako predesený muž, ako mocný hrdina, ktorý už nemôže zachrániť? Kým si ty predsa v našom strede, JeHoVaHu, a tvoje meno je vzývané nad nami. Neopúšťaj nás!
10. <Bôh vraj už nevyslyší. Lživí proroci>Takto hovorí JeHoVaH tomuto ľudu: Tak oni milujú túlať sa, nezdržujú svojich nôh, a preto JeHoVaH nemá v nich záľuby; teraz spomína na ich neprávosť a navštevuje ich hriechy.
11. Potom mi riekol JeHoVaH: Nemodli sa za tento ľud na jeho dobré.
12. Keď sa budú postiť, nebudem počúvať na ich krik, a keď budú obetovať zápalnú obeť a obilnú obeť, nebudem mať v nich záľuby, ale ich zničím mečom, hladom a morom.
13. Vtedy som povedal: Ach, Pane, JeHoVaHu, hľa, proroci im hovoria, vraj neuvidíte meča ani nebudete mať hladu, ale vraj vám dám verný pokoj na tomto mieste.
14. Na to mi riekol JeHoVaH: Proroci prorokujú lož v mojom mene, neposlal som ich ani som im neprikázal ani som im nehovoril; prorokujú vám lživé videnie, veštenie, ničomnosť a lesť svojho srdca.
15. Preto takto hovorí JeHoVaH o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, ktorých som ja neposlal, a ktorí hovoria: Nebude meča ani hladu v tejto zemi! že tí proroci pohynú mečom a hladom.
16. A ľud, ktorému prorokujú, bude rozmetaný po uliciach Jeruzalema pre hlad a meč, a nebude toho, kto by ich pochoval, ani ich ani ich ženy ani ich synov ani ich dcéry, a tak vylejem na nich ich zlosť.
17. A preto im povieš toto slovo: Moje oči tečú slzami vodne i v noci, a nevedia sa upokojiť, lebo veľkým skrúšením bude skrúšená panna dcéry mojeho ľudu, ranou, bolestnou veľmi.
18. Ak vyjdem na pole, hľa, pobití mečom, a jestli vojdem do mesta, hľa, zmorení hladom. Lebo jako prorok tak i kňaz kupčia so zemou a nevedia ničoho.-
19. <Znova kajúcna modlitba prorokova>Či si už len celkom zavrhol Júdu? Či si oškliví Sion tvoja duša? Prečo si nás zbil tak, že neni pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj, a niet dobrého, a na čas uzdravenia, a hľa, des!
20. Poznávame, JeHoVaHu, svoju bezbožnosť, neprávosť svojich otcov, že sme hrešili proti tebe.
21. Neopovrhuj pre svoje meno, nezneucti trónu svojej slávy! Rozpomeň sa, nezruš svojej smluvy s nami!
22. Či sú medzi márnosťami pohanov niektoré také, ktoré by daly dážď? Alebo či azda samy nebesia dávajú prívaly? Či nie si to ty, JeHoVaHu, náš Bože? Preto očakávame na teba, lebo ty činíš to všetko.
←  Jeremiah (14/52)  →