| ← Isaiah (64/66) → |
| 1. | <Ďaľšia kajúcna modlitba o vyslobodenie>Oj, aby si roztrhol nebesia a sostúpil, aby sa pred tvojou tvárou rozplynuly vrchy! |
| 2. | Jako čo oheň zapaľuje raždie, jako vrie voda od ohňa, aby si tak dal poznať svojim protivníkom svoje meno, aby sa národy triasly pred tvojou tvárou, |
| 3. | jako keď si činil strašné veci, jakých sme nečakali! Sostúpil si; pred tvojou tvárou rozpynuly sa vrchy. |
| 4. | A od veku nikto neslýchal, nikto nepočul, oko nevidelo Boha krome teba, ktorý by tak bol činil tomu, kto očakával na neho. |
| 5. | Prišiel si vústrety tomu, kto je veselý a činí to, čo je spravedlivé, tým, ktorí pamätali na teba na tvojich cestách. Hľa, ty si sa rozhneval, a preto sme hrešili; sme v tom od veku, a či tedy ešte i tak budeme zachránení? |
| 6. | Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho; vädneme všetci jako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor. |
| 7. | A nieto nikoho, kto by vzýval tvoje meno a prebudil sa aby sa chopil teba, lebo si ukryl svoju tvár pred nami a dopustil si to, aby sme sa rozplynuli pre svoje neprávosti. |
| 8. | Ale teraz, ó, JeHoVaHu, ty si náš otec; my sme hlinou, a ty si naším tvorcom, a dielom tvojej ruky sme my všetci. |
| 9. | Nehnevaj sa, JeHoVaHu, až príliš a nepamätaj navždy na neprávosť! Hľa, pohliadni, prosíme, všetci sme tvojím ľudom. |
| 10. | Mestá tvojej svätosti sú obrátené na púšť, Sion je púšťou, a Jeruzalem pustinou; |
| 11. | dom našej svätosti a našej okrasy, v ktorom ťa chválievali naši otcovia, je pohoreniskom, a všetko, čo nám bolo vzácnym, je obrátené v rumy. |
| 12. | Či pre to pre všetko sa budeš silou zdŕžať ó, JeHoVaHu? Či budeš mlčať a nás trápiť až príliš? |
| ← Isaiah (64/66) → |