←  Isaiah (63/66)  →
1. <Kristus v deň pomsty>Ktože to ide z Edoma, v zabrotenom rúchu z Bocry? Ten nádherný vo svojom rúchu, ktorý tak hrdo kráča vo množstve svojej sily? Ja som, ktorý hovorím v spravedlivosti, hojný zachrániť.
2. Prečo je tvoje rúcho červené a prečo tvoj odev ako odev toho, ktorý škiape v lise?
3. Čereň som šliapal, sám, a nebolo nikoho so mnou z národov; pošliapal som ich vo svojom hneve a zdeptal som ich vo svojej prchlivosti, až ich krv striekala na môj odev, a zapľuhavil som všetko svoje rúcho.
4. Pretože bol deň pomsty v mojom srdci, a rok mojich vykúpených prišiel.
5. Hľadel som, ale nebolo spomocníka; desil som sa, ale nebolo nikoho, kto by bol podoprel. A tak mi pomohlo moje rameno a zachránilo, a moja prchlivosť, tá ma podoprela.
6. A zašliapal som národy vo svojom hneve, opojil som ich vo svojej prchlivosti a vylial som ich krv na zem.
7. <Milosrdenstvo JeHoVaHovo>Pripomínať budem rôznu milosť JeHoVaHovu, chvály JeHoVaHove, podľa všetkého toho, čo nám učinil JeHoVaH, a to mnoho dobrého domu Izraelovmu, ktoré im učinil podľa svojho mnohého zľutovania a podľa množstva svojej rôznej milosti.
8. A povedal: Veď sú mojím ľudom, synovia sú, neoklamú, a bol im spasiteľom.
9. V každom ich súžení mal aj on súženie, a anjel jeho tvári ich ochraňoval. Vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich on vykúpil a pestoval ich a nosil ich po všetky dni veku.
10. Ale oni sa staväli na odpor a zarmucovali Ducha jeho svätosti, a preto sa im obrátil v nepriateľa a sám bojoval proti nim.
11. Potom sa rozpamätal na dni dávneho veku, na Mojžiša a na svoj ľud, a povedal: Kde je ten, ktorý ich vyviedol hore z mora s pastierom svojho stáda? Kde je ten, ktorý položil do jeho stredu Ducha svojej svätosti?
12. Ktorý dal, aby išlo rameno jeho veličenstva po pravici Mojžišovej? Ktorý rozdelil vody pred nimi, aby si učinil večné meno?
13. Ktorý ich viedol cez hlbiny jako koňa po púšti, a neklesli?
14. Jako keď schádza hoviadko do údolia, tak ho viedol Duch JeHoVaHov do pokoja. Tak si viedol svoj ľud pred sebou, aby si si učinil slávne meno.
15. <Vyznávanie hriechov s prosbou o milosť>Pohliadni z nebies a vidz z príbytku svojej svätosti a svojej slávy! Kde je tvoja horlivosť a tvoja hrdinská sila? Množstvo tvojich milosrdenstiev a tvojich zľutovaní, ktoré sa nasilu zdŕžajú proti mne?
16. Lebo veď ty si náš Otec, lebo Abrahám nevie o nás, a Izrael nás nezná. Ty, ó JeHoVaHu, si naším Otcom; náš vykupiteľ je od veku tvoje meno.
17. Prečo si nám dal zablúdiť, JeHoVaHu, od svojich ciest, zatvrdil si naše srdce, aby sme sa ťa nebáli? Navráť sa pre svojich služobníkov, pre pokolenia svojho dedičstva!
18. Len malý čas vládol ním ľud tvojej svätosti; naši protivníci pošliapali tvoju svätyňu.
19. Sme jako tí, nad ktorými si nepanoval nikdy od veku, nad ktorými nebolo vzývané tvoje meno.
←  Isaiah (63/66)  →