←  Isaiah (47/66)  →
1. <O zkaze Babylona a príčiny toho>Sostúp a sadni do prachu, panno, dcéro Babylona! Seď na zemi! Nebude už pre teba trónu, dcéro Chaldejov! Lebo ťa už nebudú viacej volať nežnou a rozkošnou.
2. Len sa chyť žernova a meľ múku; odhrň svoj závoj, zodvihni vlečku, odkry svoje lýtka, broď sa cez rieky!
3. Tvoja nahota bude odkrytá, aj sa bude vidieť tvoja mrzkosť. Pomstím sa a nestretnem človeka, ktorý by ťa chcel brániť.
4. Hovorí náš vykupiteľ, ktorého meno je JeHoVaH Zástupov, Svätý Izraelov.
5. Seď mlčky a vojdi do tmy, dcéro Chaldejov, lebo ťa už nebudú viacej volať paňou kráľovstiev!
6. Bol som sa rozhneval na svoj ľud, poškvrnil som svoje dedičstvo a vydal som ich do tvojej ruky; nepreukázala si im milosrdenstva. Učinila si to, aby ťažko doľahlo tvoje jarmo na starca, veľmi.
7. A riekla si: Budem na veky paňou, takže si nesložila týchto vecí vo svojom srdci; nepamätala si na to, jaký to bude mať koniec.
8. A tak teraz počuj toto, ty rozkošnico, ktorá sedíš bezpečne, ktorá hovoríš vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa; nebudem sedieť vdova ani nepoznám siroby.
9. Ale prijde na teba to oboje náhle, jedného dňa, siroba i vdovstvo, v plnej miere prijde na teba, oboje a to aj pri množstve tvojich čarov, pri veľkej sile tvojich bosoráctiev,
10. lebo sa nadeješ na svoju zlosť a hovoríš: Nikto ma nevidí. Práve tvoja múdrosť a tvoja vedomosť ťa prevrátila. A preto si riekla vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa.
11. A tak prijde na teba zlé, ktoré nebudeš vedieť zažehnať čarami, a pripadne na teba zkaza, ktorú nebudeš môcť smieriť, a prijde razom na teba búrka, tak čo nezvieš.
12. Nože sa postav so svojimi bosoráctvami a s množstvom svojich čarov, ktorými si sa namáhala od svojej mladosti! Ak by si azda mohla prospieť, ak by si zastrašila!
13. Ustala si od množstva svojich rád. Nože nech sa postavia a nech ťa zachránia tí, ktorí rozrezávajú nebesia, ktorí hľadia na hviezdy, ktorí oznamujú na každý mesiac, čo bude, nech ťa zachránia od toho, čo prijde na teba!
14. Hľa, budú jako strnisko, ktoré spáli oheň! Nevytrhnú svojej duše z moci plameňa; nezostane ani uhlia zohriať sa ani vatry posedieť pri nej.
15. Takí ti budú aj tvoji kupci, s ktorými si sa namáhala od svojej mladosti; každý bude blúdiť v svoju stranu: nebude toho, kto by ťa zachránil.
←  Isaiah (47/66)  →