Isaiah (42/66)

← Isaiah (42/66) →

<Kristus služobník JeHoVaHov>Hľa, môj služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu moja duša! Dám svojho Ducha na neho, vynášať bude národom súd.

Nebude kričať ani nepovýši ani nedá počuť na ulici svojho hlasu.

Nalomenej trstiny nedolomí a tlejúceho knôtu nevyhasí; súd bude vynášať podľa pravdy.

Nebude tlieť ani sa nenalomí, dokiaľ nepostaví na zemi súdu, a na jeho vyučujúci zákon budú očakávať ostrovy.

Takto hovorí silný Bôh JeHoVaH, ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich, ktorý rozprestrel zem i to, čo vychádza z nej, ktorý dáva dych ľudu, ktorý je na nej, a ducha tým, ktorí chodia po nej.

Ja JeHoVaH som ťa povolal v spravedlivosti a pojal som ťa za tvoju ruku, budem ťa ostríhať a dám ťa za smluvu ľudu a za svetlo národom,

aby si otvoril slepé oči a vyviedol väzňa z väzenia, zo žalára tých, ktorí sedia vo tme.

Ja JeHoVaH, to je moje meno, a nedám inému svojej slávy ani rytinám svojej chvály.

Hľa, predpovedané veci prvé prišly, a nové je oznámim; dám, aby ste počuli o nich prv, ako vypučia.

10.

<Spievať JeHoVaHovi pre jeho divné skutky>Spievajte JeHoVaHovi novú pieseň, jeho chválu od konca zeme, tí, ktorí sostupujú na more, i jeho náplň, ostrovy aj ich obyvatelia!

11.

Nech pozdvihnú svoj hlas púšť i jej mestá, dediny, v ktorých býva Kédar! Nech plesajú obyvatelia mesta Séla! Nech pokrikujú s temena vrchov!

12.

Nech vzdajú JeHoVaHovi česť a nech zvestujú na ostrovoch jeho chválu!

13.

JeHoVaH vyjde jako hrdina, jako muž boja zobudí svoju horlivosť; bude kričať, áno revať, vrhne sa na svojich nepriateľov a zmôže ich jako junák

14.

a povie: Mlčal som už od veku; bol som ticho, jako keby som bol býval hluchý a nemý; premáhal som sa. Ale teraz už dychocem ako žena, ktorá ide porodiť; lapám vzduch a dychtím, všetko razom.

15.

Spustoším vrchy i brehy a všetku ich bylinu usuším a obrátim rieky na ostrovy a jazerá vysuším.

16.

A povediem slepých po ceste, ktorej neznajú; po chodníkoch, ktorých neznajú, ich sprevodím; obrátim tmu pred nimi v svetlo a krivolaké miesta v rovinu. Tieto veci učiním a neopustím ich.

17.

Uhnú zpät a veľmi sa budú hanbiť tí, ktorí sa nadejú na rytinu, ktorí hovoria sliatinám: Vy ste našimi bohmi.

18.

<Hluchí majú počuť a slepí vidieť>Vy, hluchí počujte, a slepí prezrite, aby ste videli!

19.

Kto je slepý krome môjho služobníka a hluchý jako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý jako ten, ktorý požíva môj pokoj, a slepý jako služobník JeHoVaHov?

20.

Hľa, videl si mnohé veci veľké, ale si nezachoval. Mal otvorené uši, ale nepočul.

21.

JeHoVaH mal v ňom záľubu pre svoju spravedlivosť, zvelebil ho svojim zákonom a preslávil.

22.

No, a on je olúpeným ľudom a obraným; všetci sú spútaní v dierach; a poschovávaní v žalároch; sú na lúpež, a neni toho, kto by vytrhol, na rozchvátanie, a niet toho, kto by povedal: Navráť!

23.

Kto z vás nakloní k tomu ucho, kto bude pozorovať ušima, aby počul, čo bude potom?

24.

Kto vydal Jakoba na rozchvátanie a Izraela kto vydal lupičom? Či azda nie JeHoVaH, proti ktorému sme hrešili? A nechceli chodiť po jeho cestách ani neposlúchali jeho zákona.

25.

Preto vylial na neho prchlivosť svojho hnevu a silu vojny, ktorá ho pálila naokolo plameňom, ale nepoznal toho; a rozpálil sa proti nemu, ale nevzal si toho k srdcu.

← Isaiah (42/66) →