←  Isaiah (38/66)  →
1. <Nemoc Ezechiášova, jeho modlitba a uzdravenie>V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí JeHoVaH: Usporiadaj svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť.
2. A Ezechiáš obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa JeHoVaHovi
3. a povedal: Prosím, ó, JeHoVaHu, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom a činil som to, čo je dobré v tvojich očiach. A Ezechiáš plakal veľmi.
4. Vtedy sa stalo slovo JeHoVaHovo k Izaiášovi povediac:
5. Iď a povieš Ezechiášovi: Takto hovorí JeHoVaH, Bôh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, pridám ku tvojim dňom pätnásť rokov
6. a z ruky assýrskeho kráľa ťa vytrhnem i toto mesto a budem brániť toto mesto a zastávať ho.
7. A toto ti bude znamením od JeHoVaHa, že JeHoVaH učiní túto vec, ktorú hovoril.
8. Hľa, vrátim tieň stupňov, ktorý sišiel slnkom, po stupňoch hodín Achazových nazpät o desať stupňov. A tak sa vrátilo slnko o desať stupňov po stupňoch, po ktorých bolo sišlo.
9. <Zápis na pamäť a na chválu Bohu>Zapísanie Ezechiáša, judského kráľa, keď bol nemocný a keď vyzdravel zo svojej nemoci, je toto:
10. Ja som bol povedal: V najlepších svojich dňoch pokojných musím odísť do brán ríše smrti; budem pripravený o zbytok svojich rokov.
11. Povedal som: Neuvidím JaHa, JaHa v zemi živých, nebudem viacej vídať človeka spolu s tými, ktorí bývajú tam, kde všetko prestalo, v hrobe.
12. Moje pokolenie ta odíde a odstehuje sa odo mňa ako stán pastiera; sviniem svoj život ako tkáč svoje tkanivo, odstrihne ma od triesma. Za chvíľu, jako je prechod zo dňa do noci, mi učiníš koniec.
13. Predstavoval som si až do rána, že jako lev, tak skrúši všetky moje kosti, že za chvíľu, jako zo dňa do noci, mi učiníš koniec.
14. Pišťal som ako lastovička, zorav, lkal som ako holubica; moje oči boly zomdlely hľadiac k výsosti. Vravel som: JeHoVaHu, trpím násilie, stoj za mňa!
15. To, čo idem hovoriť, on mi už aj povie a on aj učiní. Ta budem chodiť po všetky svoje roky s horkosťou svojej duše.
16. Môj Pane, s tým žijú ľudia! A keď aj vo všetkom tom trvá život môjho ducha, jednako si ma uzdravil a oživil.
17. Hľa, moja horkosť sa mi zmenila na pokoj. A ty si ľúbil moju dušu a vytrhol si ju z jamy záhuby, lebo si zahodil všetky moje hriechy za svoj chrbát.
18. Lebo hrob ťa nebude oslavovať, smrť ťa nebude chváliť; nebudú očakávať na tvoju pravdu tí, ktorí sostupujú do jamy.
19. Živý, živý ťa bude oslavovať ako ja dnes; otec bude oznamovať synom tvoju pravdu.
20. JeHoVaH je hotový zachrániť ma, a preto hudúc budeme spievať moje piesne po všetky dni svojho života v dome JeHoVaHovom.
21. A Izaiáš riekol: Nech vezmú hrudu sušených fíkov a priložia na vred, a bude zdravý.
22. A Ezechiáš bol povedal: Aké znamenie bude toho, že pojdem hore do domu JeHoVaHovho?
←  Isaiah (38/66)  →