←  Isaiah (36/66)  →
1. <Vpád Senacheribov. Rabsáke nahovára Ezechiáša i ľud poddať sa>A stalo sa v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, že prišiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým, ohradeným, a zaujal ich.
2. A assýrsky kráľ poslal Rabsákeho z Lachiša do Jeruzalema ku kráľovi Ezechášovi s velikým vojskom. A zastál pri vodovode horného rybníka, pri hradskej poľa valchárovho.
3. A vyšiel k nemu Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár.
4. A Rabsáke im povedal: Nože povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Aká je to nádej, na ktorú sa nadeješ?
5. Riekol som: Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! A tak teraz na koho sa to nadeješ, že si sa mi sprotivil?
6. Hľa, spoľahol si sa na palicu tej nalomenej trstiny, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho.
7. A keď mi povieš: Na JeHoVaHa, svojho Boha sa nadejeme! Či nie je to ten, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať!?
8. A teraz, nože závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazdcov.
9. A jako by si potom mohol odolať jednému kniežaťu, niektorému z najmenších služobníkov môjho pána, hoci sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov?
10. A krome toho, či som prišiel bez JeHoVaHa hore proti tejto zemi, aby som ju zkazil? Veď JeHoVaH mi riekol: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju!
11. Na to riekol Elijakim, Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim služobníkom aramejsky, lebo veď rozumieme a nehovor nám židovsky pred ľudom, ktorý je na múre.
12. Ale Rabsáke povedal: Či len k tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? Či azda nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami?
13. Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom židovsky a riekol: Počujte slová toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa!
14. Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezecháš, lebo vás nebude môcť vytrhnúť!
15. Ani nech vás nenahovára Ezechiáš nadejať sa na JeHoVaHa hovoriac: Istotne nás vytrhne JeHoVaH; nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa.
16. Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobunite požehnania a tak vyjdite ku mne a jedzte každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej studne,
17. dokiaľ neprijdem a nepberiem vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc.
18. Nech vás nezvodí Ezechiáš hovoriac: JeHoVaH nás vytrhne. Či azda vytrhli bohovia národov každý svoju zem z ruky, assýrskeho kráľa?
19. Kde sú bohovia Chamatu a Arpadu? Kde sú bohovia Safarvajima? A či vytrhli Samáriu z mojej ruky?
20. Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby JeHoVaH vytrhol Jeruzalem z mojej ruky?
21. A oni mlčali a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov povediac!: Neodpovedajte mu!
22. Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, písar, a Joach syn Azafov, kancelár, k Ezechiašovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámil mu slová Rabsákeho.
←  Isaiah (36/66)  →