←  Isaiah (34/66)  →
1. <JeHoVaH je rozhnevaný na všetky národy>Pristúpte, národy, aby ste počuly, a ľudia, pozorujte ušami! Nech počuje zem i jej náplň, okruh sveta i všetky jeho plody.!
2. Lebo JeHoVaH je rozhnevaný na všetky národy a rozľútený na všetko ich vojsko, vyrieknuc nad nimi kliatbu úplnej záhuby a zkazí ich, vydá ich na pobitie.
3. Ich pobití budú ta povrhnutí, a z ich mŕtvych tiel bude vystupovať smrad, a vrchy sa rozplynú od ich krvi,
4. a roztaví sa všetko vojsko nebies, a nebesia budú svinuté jako kniha, a všetko ich vojsko zvädne, jako zvädne a opadne lístie s viniča a jako uvädlé nedozrelky s fíka.
5. Lebo môj meč je napojený na nebesiach; hľa, sostúpi na Edoma a na ľud, nad ktorým som vyriekol kliatbu úplnej záhuby, aby bol súdený.
6. Meč JeHoVaHov je plný krvi, zamastený je od tuku, od krvi barancov a kozlov, od tuku ľadvín baranov, lebo JeHoVaH má bitnú obeť v Bocre a veľkú zabíjačku v zemi Edomovej.
7. A sostúpia s nimi aj byvoly a junci s býkami, ich zem bude napojená krvou, a ich prach bude zamastený od tuku.
8. Lebo to bude deň pomsty JeHoVaHovej, rok odplaty, riešenia pravoty Siona.
9. <Večná záhuba zeme Edoma>A tak budú obrátené jej potoky na smolu a jej prach na síru, a jeho, Edomova zem sa obráti na horiacu smolu.
10. Nevyhasne ani vodne ani v noci; jej dym bude vystupovať na veky; bude púšťou z pokolenia na pokolenie, na večné veky; nebude toho, kto by išiel cez ňu.
11. A zaujmú ju pelikán a jež; budú v nej bývať kuvik a havran, a roztiahne po nej mernú šnúru tóhu, a použije závažie bóhu.
12. Nebude tam už jej šľachticov, ktorí by vyhlásili kráľovstvo, a bude koniec všetkým jej kniežatám.
13. Na jej palácoch vyrastie tŕnie, prhľava a bodliak na jej hradoch, a bude bydliskom šakalov, ohradeným miestom pre mladých pštrosov;
14. stretať sa tam budú divé mačky s hyenami, a jedna démonská príšera bude povolávať na druhú; len tam bude pokojne bývať nočná obluda a najde si odpočinok;
15. tam bude hniezdiť šípový had a snesie, a keď vyliahne, shromaždí do svojej tône; tam tiež sa budú shromažďovať jastrabi jeden s druhým.
16. Hľadajte v knihe JeHoVaHovej a čítajte! Ani jedno zo všetkého toho nevystane; niktoré nebude postrádať druhého, lebo moje ústa, hovorí JeHoVaH, to rozkázaly; a jeho Duch ich zhromaždí,
17. a on im hodí los, a jeho ruka im ju rozdelí mernou šnúrou, až na veky ju zaujmú do dedičstva budú v nej bývať na pokolenie a pokolenie.
←  Isaiah (34/66)  →