| ← Isaiah (33/66) → |
| 1. | <Beda pustošiteľovi. JeHoVaH vyvýšený na Sione>Beda tebe, ktorý pustošíš, hocaj si sám nebol pustošený, a ktorý robíš neverne, hoci tebe nerobili neverne! Keď prestaneš pustošiť, budeš spustošený; keď sa narobíš neverne, urobia tebe neverne. |
| 2. | JeHoVaHu, zmiluj sa nad nami; na teba očakávame. Buď ich ramenom každého rána, ovšem našou záchranou v čase súženia. |
| 3. | Od zvuku hrmotu budú utekať národy; od tvojho vyvýšenia sa rozpŕchnu sa pohania. |
| 4. | A vaša korisť sa bude sberať, ako čo chrústi sberajú zeleň; ako behajú chrobáci za potravou, tak budú behať za ňou. |
| 5. | JeHoVaH bude vyvýšený, lebo prebýva na výsosti; naplní Sion súdom a spravedlivosťou. |
| 6. | A bude stálosť za tvojich čias, hojnosť rôzneho spasenia, múdrosti a známosti. Bázeň JeHoVaHova bude jeho pokladom. |
| 7. | Hľa, ich hrdinovia kričia vonku; poslovia pokoja plačú horko; |
| 8. | spustly hradské; už nie je toho, kto by išiel cestou; zrušil smluvu, opovrhol mestami, nepovážil človeka za nič. |
| 9. | Smúti, zomdlieva zem: Libanon sa hanbí, vädne; Sáron je ako púšť, a z plodov otrasený je Bázan i Karmel. |
| 10. | Teraz povstanem, hovorí JeHoVaH, teraz sa vyvýšim, teraz sa povznesiem. |
| 11. | Tehotnejete suchou trávou rodíte strnisko; váš duch je oheň ktorý vás strávi. |
| 12. | A národy budú pálením vápna; budú jako zoťaté bodliaky, ktoré sa spália ohňom. |
| 13. | Počujte, ďalekí, čo som učinil, a poznajte, blízki, moju hrdinskú silu! |
| 14. | <Kto bude bývať pred JeHoVaHom na Sione>Zdesili sa na Sione hriešnici; strach pochytil pokrytcov, až sa trasú a hovoria: Kto nám bude bývať pri zožierajúcom ohni? Kto nám bude bývať pri večnom žehu?! |
| 15. | Ten, kto chodí v spravedlivosti a hovorí pravdu; kto pohŕda ziskom z útisku; kto otriasa svoje ruky, aby neprijal úplatného daru; kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul zvodu vyliať krv, a kto pevne zaviera svoje oči, aby nehľadel na zlé. |
| 16. | Ten bude bývať na výšinách, hrady na skalách budú jeho vysokým útočišťom, jeho chlieb bude daný, jeho voda istá. |
| 17. | Tvoje oči budú hľadieť na kráľa v jeho kráse, uvidia zem ďalekých. |
| 18. | Tvoje srdce bude rozmýšľať o niekdajšom strachu a povieš: Kde je ten, kto zapisuje? Kde je, kto váži daň? Kde ten, kto počíta veže? |
| 19. | Neuvidíš viacej uktrutného ľudu bezočivého, ľudu hlbokých rtov, ktorých neznáš cudzieho jazyka, ktorému nerozumieš. |
| 20. | Pozri na Sion, mesto našej výročnej slávnosti, nech vidia tvoje oči Jeruzalem, bezpečné obydlie pokoja, stán, ktorý sa neprenáša, ktorého koly sa nepohnú zo svojho miesta na večnosť, a niktorý z jeho povrazov sa neroztrhne. |
| 21. | Ale tam nám je slávny JeHoVaH, tam miesto riek širokých tokov,po ktorom nepojde loď s veslami, ani ho neprejde mohutná loď vojenná. |
| 22. | Lebo JeHoVaH náš sudca, JeHoVaH náš zákonodarca, JeHoVaH náš kráľ, on nás spasí. |
| 23. | Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudržia podstavca svojho sťažňa, nerozvinú vlajky! Vtedy bude rozdelené až mnoho koristi, ešte len aj chromí na nohy budú chvátať korisť, |
| 24. | takže nepovie nikto z obyvateľov: Som chorý. Ľud, ktorý bude bývať v ňom, bude ľudom, ktorému je odpustená neprávosť. |
| ← Isaiah (33/66) → |