←  Isaiah (29/66)  →
1. <Jeruzalem bude ťažko navštívený. Tichí sa budú radovať v JeHoVaHovi>Beda Arielovi (* Ariel = Ohnište silného Boha), Arielovi, mestu, kde táboril Dávid! Pridajte rok ku roku, nech obiehajú slávnosti v kruhu!
2. Ale sovriem Ariela, a bude vzdychania a stenania, a bude mi jako Ariel.
3. A položím sa proti tebe dookola táborom a tesne ťa sovriem strážami a postavím proti tebe obliehacie hradby,
4. a snížený súc budeš hovoriť zo zeme, a z prachu, zohnutá, bude pokorne šeptať tvoja teč, a tvoj hlas bude znieť ako veštecký duch zo zeme, a tvoja reč bude pišťať z prachu.
5. Množstvo tvojich cudzincov bude jako drobný prach, a jako plevy, ktoré ta idú, množstvo ukrutníkov, a to sa stane rýchle, tak, čo sa nenazdáš.
6. Od JeHoVaHa Zástupov bude Jeruzalem navštívený rachotom hromu a zemetrasením a veľkým zvukom, víchricou a búrkou a plameňom zožierajúceho ohňa.
7. A množstvo všetkých tých národov, ktoré bojujú proti Arielovi, a všetci, ktorí útočia proti nemu a proti jeho pevnosti, a ktorí ho svierajú, budú jako sen videnia noci.
8. A bude, jako keď sa sníva lačnému, že hľa, jie; ale keď sa prebudí, je prázdna jeho duša, a jako keď sa sníva smädnému, že hľa, pije; ale keď sa prebudí, hľa, je smädný, a jeho duša je žiadostivá nápoja: tak bude i množstvo všetkých tých národov, bojujúcich proti vrchu Sionu.
9. Otáľajte a deste sa bezradní, stojte omráčení a buďte slepí! Opilí sú, ale nie od vína; potácajú sa, ale nie od opojného nápoja.
10. Lebo JeHoVaH vylial na vás ducha hlbokého spánku a zavrel pevne vaše oči; prorokov a vaše vidiace hlavy zastrel.
11. Preto vám je každé videnie ako slová zapečatenej knihy, ktorú keď dajú tomu, kto zná písmo, a povedia: Nože prečítaj toto! povie: Nemôžem, lebo je zapečatené.
12. A keď sa dá kniha tomu, kto nezná písma, a povie sa mu: Nože prečítaj toto! povie: Neznám písma.
13. A tak povedal Pán: Pretože sa blíži tento ľud svojimi ústami a svojimi rtami ma ctí, kým svoje srdce vzdialil odo mňa, a že ich bázeň, ktorou sa ma boja, je naučeným prikázaním ľudí,
14. preto hľa, i ja učiním ešte iné divné veci s týmto ľudom, divné a predivné, a zahynie múdrosť jeho múdrych, a rozumnosť jeho rozumných sa skryje.
15. Beda tým, ktorí hlboko skrývajú radu pred JeHoVaHom, ktorých každý skutok deje sa v temnosti, a hovoria: Ktože nás vidí a kto nás zná?
16. Oj, vaša prevrátenosť! Či má byť hrnčiar považovaný za podobného hline, aby povedalo dielo o tom, kto ho učinil: Neučinil ma? Alebo či povie útvor o tom, kto ho utvoril: Nerozumie sa tomu?
17. Či nie je tak, že ešte trochu málo času, a Libanon sa obráti na úrodné pole, a úrodné pole bude považované za les?
18. A toho dňa už počujú hluchí slová knihy, a oči slepých prezrú z mrákavy tmy.
19. A pokorní tichí sa budú vše viacej radovať v JeHoVaHovi, a chudobní z ľudí budú plesať v Svätom Izraelovom.
20. Lebo bude koniec ukrutníkovi, a posmievač zahynie, a budú vyplienení všetci, ktorí pozorujú na márnosť,
21. ktorí pôsobia to, aby človek hrešil v slove, a tomu, kto tresce v bráne, kladú smečky a ničomnosťou zohýňajú spravedlivého v súde.
22. Preto takto hovorí JeHoVaH domu Jakobovmu, ten, ktorý vykúpil Abraháma: Teraz sa už nebude hanbiť Jakob, ani už teraz nebude blednúť jeho tvár;
23. lebo keď bude vidieť, jeho deti, dielo mojich rúk vo svojom strede, budú posväcovať moje meno a budú posväcovať svätého Jakobovho a pôsobiť to, aby sa každý bál Boha Izraelovho.
24. A tak poznajú tí, ktorí blúdia duchom, rozum, a reptáci sa naučia umu.
←  Isaiah (29/66)  →