←  Isaiah (26/66)  →
1. <Pieseň, ktorou ľud Boží po vyslobodení z telesného i duchovného Babylona bude oslavovať svojhBoha. >Toho dňa sa bude spievať táto pieseň v zemi Júdovej: Máme silné mesto! Bôh nám dal spasenie za múr a val.
2. Otvorte brány, aby vošiel spravedlivý národ, ostríhajúci vernosť.
3. Človeka, ktorého myseľ je opretá na teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na teba.
4. Nadejte sa na JeHoVaHa na večné veky, pretože v JaH-JeHoVaHovi je skala vekov.
5. Lebo zohnul tých, ktorí bývajú vysoko, vyvýšené mesto; áno, poníži ho, poníži ho až k zemi, srazí ho až do prachu.
6. Noha ho zašliape, nohy biedneho, kroky chudobných.
7. Cestou spravedlivému je priamosť. Ty súc priamy urovnávaš drahu spravedlivého.
8. Ešte aj na ceste tvojich súdov očakávame na teba, JeHoVaHu; po tvojom mene a po rozpomienke na teba nesie sa túžba duše.
9. Svojou dušou túžim po tebe vnoci, áno, svojím duchom v sebe ťa hľadám za skorého rána; lebo keď posielaš svoje súdy na zem, obyvatelia okruhu sveta sa učia spravedlivosti.
10. Keď sa aj učiní bezbožnému milosť, on sa jednako nenaučí spravedlivosti; v zemi pravosti robí prevrátene a nevidí velebnosti JeHoVaHovej.
11. JeHoVaHu, hoci je vysoko vyvýšená tvoja ruka, nevidia. No, uvidia a budú sa hanbiť pre závisť, že závideli tvojmu ľudu, áno, oheň strávi tvojich protivníkov.
12. JeHoVaHu, ty nám spôsobíš pokoj, lebo i všetky naše skutky si ty vykonal za nás.
13. JeHoVaHu, náš Bože, panovali nad nami aj iní páni krome teba; no, my sa nadejeme iba na teba a pripomíname si iba tvoje meno.
14. Pomreli, neožijú; mŕtvi sú, viacej nevstanú. Tak si tedy navštívil a zahladil si ich a zahubíš i každú pamiatku na nich.
15. Rozmnožil si národ, JeHoVaHu, rozmnožil si národ, si oslávený, ďaleko si posunul všetky konce zeme.
16. JeHoVaHu, v súžení ťa hľadali a navštívili; vylievali pokorné prosby tiché, keď si ich trestal a káznil.
17. Ako tehotná žena, ktorá sa blíži k porodu, že sa svíja a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli pred tvojou tvárou, ó, JeHoVaHu.
18. Tehotneli sme, svíjali sme sa, a keď sme porodili, bol to vietor; nijakého spasenia sme nespôsobili zemi, ani nepadli obyvatelia okruhu sveta.
19. Tvoji mŕtvi ožijú, moje mŕtve telo, vstanú. Prebuďte sa plesajte vy, ktorí bývate v prachu! Lebo tvoja rosa je rosou svetiel, a zem vyvrhne mŕtvych.
20. Idi, môj ľude, vojdi do svojich komôr, zatvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev.
21. Lebo hľa, JeHoVaH vyjde zo svojho miesta navštíviť neprávosť obyvateľov zeme, na každom z nich. Vtedy odkryje zem svoju krv a nebude viacej prikrývať svojich pobitých.
←  Isaiah (26/66)  →