Isaiah (25/66)  

1. <Oslavovanie JeHoVaHa; tresce bezbožných; pevnosť chudobnému>JeHoVaHu, ty si môj Bôh; vyvyšovať ťa budem, oslavovať budem tvoje meno, lebo si učinil predivné veci, rady, uradené od pradávna, vernú pravdu.
2. Lebo si obrátil mesto v hromadu rozvalín, ohradené mesto v zrúcaninu, paláce cudzozemcov, aby neboly mestom; nebude viacej vystavené až na veky.
3. Preto ťa bude ctiť a oslavovať silný ľud urputný, mesto ukrutných národov sa ťa bude báť.
4. Lebo si bol pevnosťou chudobnému, pevnosťou núdznemu, keď mu bolo úzko, útočišťom pred prívalom, tôňou pred horúčavou, lebo vzteklý duch ukrutníkov je ako príval na stenu.
5. Jako horúčavu vo vypráhlej zemi, tak potlačíš veselý hlomoz cudzincov, ako horúčavu tôňou hustého oblaku. - Pokorí spev ukrutníkov.
6. A JeHoVaH Zástupov učiní všetkým národom hostinu tučných vecí na tomto vrchu, hostinu pri kvasenom víne, hostinu tučných vecí, plných špiku, kvaseného vína očisteného.
7. <Veriaci spasení. Moáb zašliapaný>A pohltí na tomto vrchu tvár závoja, ktorý leží na všetkých ľuďoch, aby zavil, a prikrývku ktorá je rozprestretá na všetkých národoch, aby prikryla;
8. pohltí smrť na večnosť, a Pán JeHoVaH sotrie slzu s každej tvári a odsráni potupu svojho ľudu s celej zeme, lebo JeHoVaH hovoril.
9. Preto povedia toho dňa: Hľa, toto je náš Bôh, na ktorého sme očakávali, a vše nás spasil; toto je JeHoVaH, na ktorého sme očakávali! Plesajme a radujme sa v jeho spasení!
10. Lebo ruka JeHoVaHova odpočinie na tomto vrchu, a Moáb bude zašliapaný na svojom mieste, jako sa zašliape slama do moku hnoja,
11. a rozprestrie svoje ruky vo svojom strede, jako ich rozprestiera plavec plávajúc. A tak poníži jeho pýchu s úkladmi jeho rúk.
12. A ohradu, vysokosť tvojich múrov zohne, poníži a srazí na zem až do prachu.

  Isaiah (25/66)