←  Isaiah (22/66)  →
1. <Prorok narieka nad budúcou zkazou ľahkomyseľného Jeruzalema a Judska>Bremä Údolia videnia. Čo sa ti stalo, kde, že si vyšlo všetko hore na postrešia?
2. Ty, mesto, plné hrmotu a ruchu, nádherné, veselé mesto rozpustilé! Tvoji pobití nie sú pobití mečom ani nepomreli v boji.
3. Tvoje kniežatá zutekaly všetky napospol, spútané sú bez výstrelu z lučišťa; tí, ktorí sa našli z teba, spútaní sú všetci dovedna; utekali ešte zďaleka.
4. Preto som povedal: Hľaďte preč odo mňa, nedívajte sa na mňa, nech nariekam horko; neusilujte sa ma potešiť nad spustošením dcéry môjho ľudu.
5. Lebo deň veľkého nepokoja, pošliapania a zmätku má Pán JeHoVaH Zástupov v Údolí videnia: podkopávajú múr; krik počuť na vrchu.
6. Élam zodvihne túl dohrmiac na vozoch, obsadených ľuďmi, jazdcami, a Kír obnažil štít.
7. Stane sa, že tvoje najvýbornejšie doliny budú plné vojenných vozov, a jazdcovia sa pevne postavia k bráne.
8. A tak odkryje JeHoVaH zastrenie s očí Júdu. A budeš hľadieť toho dňa ku zbrani domu lesa,
9. ale budete vidieť iba trhliny mesta Dávidovho, lebo ich bude mnoho, a preto soberiete vodu dolného rybníka.
10. A spočítate domy Jeruzalema a poboríte domy, aby ste upevnili múr.
11. Spravíte aj nádrž medzi dvoma múrami pre vodu starého rybníka a len nebudete hľadieť k tomu, ktorý to učinil, a toho, ktorý to utvoril od dávna, neuvidíte.
12. A keď bude volať Pán JeHoVaH Zástupov toho dňa k plaču, k náreku, k plešine, znaku smútku, a opásať mechovisko,
13. tu hľa, u vás veselosť a radosť, budete zabíjať voly a biť ovce, jesť mäso a piť víno a vravieť: Jesť a piť, lebo zajtra zomrieme!
14. Preto sa zjavil JeHoVaH Zástupov v mojich ušiach a prisahal, že vám nebude pokrytá táto neprávosť, dokiaľ len nepomriete, hovorí Pán JeHoVaH Zástupov.
15. <Šebna svrhnutý, Elijakim povýšený>Takto hovorí Pán JeHoVaH Zástupov: Idi, vojdi k tomu komorníkovi, idi na Šebnu, ktorý je nad domom,
16. a povieš mu: Čo ty tu chceš a koho ty tu máš, že si si tu vytesal hrob? Na výšine si vyteše svoj hrob, do skaly si vyseká svoj príbytok!
17. Hľa, JeHoVaH ťa mrští na zem, ako keď niečo mrští silý muž, a zgniavi ťa dôkladne,
18. svinie ťa pevne do klba, na guľu, a zašmarí do širokej zeme priestrannej; tam zomrieš, a ta budú odpratané vozy tvojej slávy, ty potupo domu svojho pána!
19. Odsotím ťa preč s tvojho stanovišťa, a srazia ťa s miesta, na ktorom stojíš.
20. A stane sa toho dňa, že povolám svojho služobníka Elijakima, syna Hilkiášovho,
21. a oblečiem ho do tvojej sukne a upevním ho tvojím pásom a tvoje panovanie dám do jeho ruky, a tak bude otcom obyvateľovi Jeruzalema a domu Júdovmu.
22. A dám kľúč domu Dávidovho na jeho plece, takže keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.
23. Zatlčiem ho jako klin na pevnom mieste, a bude trónom slávy domu svojho otca.
24. A povešajú na neho rôzne výrastky a jalové výhonky všetku slávu domu jeho otca, všetky nádoby, i tú najmenšiu z nich, od nádob medeníc až po všetky nádoby kožíc.
25. Toho dňa, hovorí JeHoVaH Zástupov, uhne klin, zatlčený na pevnom mieste, a bude vyťatý a padne, a bude odťaté bremeno, ktoré je na ňom, lebo to hovoril JeHoVaH.
←  Isaiah (22/66)  →