←  Isaiah (2/66)  →
1. <Povolanie pohanov. Kráľovstvo pokoja>Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Júdovi a o Jeruzaleme.
2. A stane sa v posledných dňoch, že bude pevne stáť vrch domu JeHoVaHovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy.
3. A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch JeHoVaHov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest,a budeme chodiť po jeho stezkách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo JeHoVaHovo z Jeruzalema.
4. A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopie v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.
5. <Dom Jakobov opustený pre modlárstvo. Tresty Božie. Modly zmiznú>Dome Jakobov,poďte a choďme v svetle JeHoVaHovom!
6. Lebo si ta odvrhnul svoj ľud, dom Jakobov, pretože sú naplnení ohavnosťami od východu, planetária ako Filišíni a sdružujú sa s deťmi cudzozemcov.
7. Jeho zem je naplnená striebrom a zlatom, takže nie je konca jeho pokladom; a jeho zem je naplnená koňmi, a nieto konca jeho vozom.
8. A pritom je naplnená jeho zem modlami; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo spravily ich vlastné prsty.
9. A preto bude zohnutý prostý človek a ponížený aj slávny muž. Neodpusi im!
10. Vojdi do skaly a skry sa v prachu pred strachom JeHoVaHovým a pred slávou jeho velebnosti!
11. Vysoké oči človeka budú snížené, a sohnutá bude vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám JeHoVaH toho dňa.
12. Lebo deň JeHoVaHa Zástupov sa bíži na každého pyšného a vysokého i na každého povzneseného, a bude ponížený,
13. aj na všetky cedry Libanona, vysoké a povznesené, i na všetky duby Bázana,
14. na všetky vysoké vrchy a na všetky povznesené brehy,
15. na každú vežu vysokú a na každý múr ohradený,
16. na všetky lode Taršíša a na všetky vzácne maľby.
17. A tak bude zohnutá hrdosť človeka a snížená vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám JeHoVaH toho dňa.
18. A modly celkom zmiznú.
19. A vojdú do jaskýň v skalách a do dier v prachu zeme pred strachom JeHoVaHovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
20. Toho dňa odhodí človek svoje strieborné modly i svoje zlaté modly, ktorých mu narobili, aby sa klaňal krtom a netopierom.
21. A vojde do dutín skál a do trhlín brál pred strachom JeHoVaHovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane aby mocne zatriasol zemou.
22. Prestaňteže čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť povážený?!
←  Isaiah (2/66)  →