←  Isaiah (17/66)  →
1. <Damašek v rumoch, z Jakoba paberky, lebo zabudol na Boha. Ale JeHoVaH okríkne hubiteľa>Bremä Damašku. Hľa, Damašek bude musieť uhnúť, tak že nebude mestom, ale bude hromadou rozvalenín.
2. Opustené budú mestá Aroera; budú pre stáda, a budú ležať, a nebude toho, kto by poplašil.
3. Zanikne pevnosť z Efraima a kráľovstvo z Damašku, a čo do ostatku Sýrov: budú jako sláva synov Izraelových, hovorí JeHoVaH Zástupov.
4. A stane sa toho dňa, že schudobneje sláva Jakobova, a tučnota jeho tela schudne.
5. Bude, jako keď niekto v žatve soberie steblá do ruky, a jeho rameno sožne klasy, áno, bude, jako keď niekto sberá klasy v doline Refaim.
6. A zostanú z neho len paberky, jako keď vôkol otlčú olivu, že zostanú dve-tri nedozrelé olivky hore na vrchole, štyri-päť na jej vetviach, plodnej olivy, hovorí JeHoVaH, Bôh Izraelov.
7. Toho dňa bude hľadieť človek hore na svojho Učiniteľa, a jeho oči budú zrieť k Svätému Izraelovmu.
8. A nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, ani nepozrie na to, čo učinili jeho prsty, ani na háje ani na modlárske obrazy slnka.
9. Toho dňa budú mestá jeho sily jako opustené rumy lesa a vrchola brehu, ktoré opustili pohania pred synmi Izraelovými, a bude to pustinou.
10. Lebo si zabudla, dcéro Izraelova, na Boha svojho spasenia a nepamätala si na skalu svojej sily. Preto si nasadila rozkošných sadencov a nasadila si do cudzej révy.
11. V deň. v ktorý si ich posadila, hneď si ich aj ohradila a za rána, zavčasu, pečuješ o svoje semeno, aby išlo do kvetu. - Budeže to hromada žniva, v deň, v ktorý onemocneje, a pochytí ju smrteľná bolesť!
12. Beda! Počuť hukot mnohých národov, ktoré hučia ako hukot morí, a dunenie ľudstiev, ktoré dunia ako dunenie mohutných vôd.
13. Ľudstvá dunia ako dunenie mnohých vôd. Ale JeHoVaH to okríkne, a každý bude utekať ešte zďaleka a bude honený jako plevy na vrchoch pred vetrom a jako krútňava prachu pred víchrom.
14. Lebo v čas večera, hľa, prijde zdesenie, a prv ako nastane ráno, nebude ho. To bude údelom tých, ktorí nás olupujú, a losom tých, ktorí nás plienia.
←  Isaiah (17/66)  →