← Isaiah (14/66) → |
1. | <O vyslobodení ľudu Božieho>Lebo JeHoVaH sa zľutuje nad Jakobom a zase si vyvolí Izraela a dá im, aby sa usadili na svojej zemi a odpočinuli si, a pohostín sa pripojí k nim, a pridružia sa k domu Jakobovmu. |
2. | A pojmú ich národy a dovedú ich na miesto, a dom Izraelov si ich dedične prisvojí na pôde JeHoVaHovej za sluhov a za dievky, a zajmú tých, ktorí ich boli zajali, a budú panovať nad tými, ktorí ich nemilosrdne honili. |
3. | <Ešte i peklo sa desí nad pádom pyšného a ukrutného kráľa Babylona>A stane sa v deň, v ktorý ti dá JeHoVaH odpočinok od tvojho bolestného trápenia a od tvojho strachu a od tvrdej služby, ktorú si bol podrobený konať, |
4. | že použiješ tohoto príslovia o babylonskom kráľovi a riekneš: Ako len prestal a utíchol pohonič! Prestalo dychtenie po zlate! |
5. | JeHoVaH polámal palicu bezbožných a prút panujúcich, |
6. | toho, ktorý bil ľudí v prchlivosti neprestajnými údermi, ktorý deptajúc vládol v hneve nad národami; bolo to prenasledovanie bez šetrenia. |
7. | Odpočíva; je na pokoji celá zem; plesajú! |
8. | Ešte len i jedle sa radujú nad tebou, cedry Libanona, hovoriac: Odkedy si ľahol, neprišiel nikto hore proti nám, kto by zoťal. |
9. | Peklo (* Alebo: Ríša mŕtvych.) zdola zbúrilo sa pre teba, vústrety tvojmu príchodu; zobudilo pre teba mŕtvych, všetkých náčelníkov zeme; spôsobilo to, že povstali so svojich trónov všetci kráľovia národov. |
10. | Tí všetci odpovedajú a hovoria ti: Či si aj ty zomdlel ako my? Nám si sa stal podobným? |
11. | Tvoja pýcha je svrhnutá do pekla i so zvukom tvojich hárf; moľmi ti je postlané, a červy ťa prikrývajú. |
12. | Ako si len padol s nebies, jasná hviezdo, synu rannej zory! Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy. |
13. | A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaždenia Božieho, v najďaľších krajoch severa; |
14. | vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu! |
15. | Ale si svrhnutý do pekla, do najzadnejších kútov jamy. |
16. | Tí. ktorí ťa uvidia, uprú na teba svoj zrak; budú ťa pozorovať a povedia: Či je toto ten muž, ktorý to pôsobil, aby sa triasla zem, ktorý pôsobil to, aby sa chvely kráľovstvá, |
17. | ktorý podvracal okruh sveta, takže bol jako pustina, a jeho mestá boril, svojich väzňov neprepúšťal domov? |
18. | Všetci kráľovia národov, všetci, koľko ich bolo, ležia pochovaní v sláve, každý vo svojom dome; |
19. | ale ty si odvrhnutý preč od svojho hrobu jako ohyzdný letorast, odiaty pobitými, prebodnutými od meča, ktorí sostupujú medzi kamene jamy, jako pošliapaná mrcina. |
20. | Nebudeš s nimi spolu ležať v hrobe, lebo si zkazil svoju zem, svoj ľud si povraždil; nebude nikdy až na veky menované semeno zlostníkov. |
21. | Pripravte jeho synom bitúnok pre neprávosť ich otcov, aby nepovstali a nezaujali dedične zeme, a naplnil by sa povrch okruhu sveta mestami, |
22. | lebo ináče povstanem proti nim, hovorí JeHoVaH Zástupov, a vytnem Babylonu meno i ostatok, syna i vnuka, hovorí JeHoVaH. |
23. | A obrátim ho v majetok ježov a v močiare a vymetiem ho metlou vykántrenia, hovorí JeHoVaH Zástupov. |
24. | <O skrúšení Assúra a zeme Filištínov>JeHoVaH Zástupov prisahal a riekol: Ba cele iste bude tak, ako som myslel, a jako som uradil, tak to bude stáť, |
25. | to jest, že skrúšim Assúra vo svojej zemi, a na svojich vrchoch ho pošliapem, a tak uhne s nich jeho jarmo, i jeho bremeno uhne s ich pleca. |
26. | To je rada, uradená o celej zemi, a to je ruka, vystretá na všetky národy. |
27. | Lebo JeHoVaH Zástupov uzavrel v rade, nuž ktože zruší? A tá jeho vystretá ruka, ktože ju odvráti? |
28. | Roku, ktorého zomrel kráľ Achaz, bolo vyrieknuté toto bremeno: |
29. | Neraduj sa, zem Filištínov, celá, že je polámaný prút toho, ktorý ťa šľahal! Lebo z koreňa hada vyjde bazilišek, a jeho plod bude ohnivý had lietajúci. |
30. | A tak budú pásť prvorodení chudobných, a núdzni sa bezpečne položia so svojím stádom, ale tvoj koreň umorím hladom, a to, čo ostane z teba, pobijú. |
31. | Nože kvíľ, ó, bráno; krič, ty, celá zem Filištínov! Lebo od severa prijde dym, ani nebude toho, ktorý by sa oddelil od jeho shromaždení a nedostanovil sa. |
32. | A čože odpovedia poslovia národa? Že JeHoVaH pevne založil Sion, a že naň sa utečú utrápení jeho ľudu. |
← Isaiah (14/66) → |