←  Isaiah (13/66)  →
1. <O podvrátení Babylona Médmi>Bremä Babylona, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov.
2. Vyzdvihnite prápor na lysom vrchu, povýšte hlas k nim, mávajte rukou, aby vošli do brán kniežat.
3. Ja som prikázal svojim posväteným, aj som povolal svojich hrdinov pre svoj hnev, tých, ktorí sa veselia a môjho vyvýšenia.
4. Zvuk množstva počuť na vrchoch, podobný zvuku mnohému ľudu, zvuk hukot kráľovstiev shromaždených národov: JeHoVaH Zástupov prehliada vojsko do boja.
5. Prichádzajú z ďalekej zeme, od konca nebies. JeHoVaH je to a nádoby jeho zúrivého hnevu; ide aby zkazil celú zem.
6. Kvíľte, lebo je blízko deň JeHoVaHov. Prijde jako záhuba od Všemohúceho.
7. Preto ochabnúc klesnú všetky ruky, a každé srdce človeka sa rozplynie.
8. Predesia sa; kŕče a bolesti ich pochytia; budú sa svíjať ako žena, ktorá ide porodiť; každý bude s desením a v rozpakoch hľadieť na svojho blížneho; ich tváre budú horieť plameňom.
9. Hľa, deň JeHoVaHov prichádza, ukrutný, prchlivosť a páľa hnevu, aby obrátil zem na púšť, a jej hriešnikov zahladí z nej.
10. Lebo hviezdy nebies, ani ich najjasnejšie súhvezdia nedajú svietiť svojmu svetlu; slnce sa zatmie vtedy, keď bude vychádzať, a mesiac nedá svietiť svojmu svetlu.
11. A navštívim zlosť na okruhu sveta a na bezbožných ich neprávosť. A spôsobím to, že prestane hrdosť pyšných, a vysokomyseľnosť tyranov ponížim.
12. A učiním to, že bude mizerný človek drahší nad čisté zlato a obecný človek nad klenoty zo zlata z Ofíra.
13. Pre tú príčinu zatrasiem nebesami, a chvieť sa bude zem, takže sa pohne zo svojho miesta pre prchlivosť JeHoVaHa Zástupov a pre deň pále jeho hnevu.
14. A bude jako zaplašená srna a jako stádo oviec, kde nie je toho, kto by shromaždil; každý sa obráti k svojmu ľudu, a každý bude utekať do svojej zeme.
15. Každý, kto bude najdený, bude prebodnutý, a každý, kto bude dochytený, padne od meča.
16. Ich deti budú porozrážané pred ich očami, ich domy budú olúpené a ich ženy spŕznené.
17. Hľa, ja zobudím na nich Médov, ktorí nebudú dbať o striebro a nebudú mať záľuby v zlate.
18. Ich luky porozrážajú mládencov, a nezľutujú sa nad plodom života; ich oko nebude ľutovať synov.
19. A bude Babylon, krása kráľovstiev, ozdoba, pýcha Chaldejov, ako podvrátenie od Boha, jako čo podvrátil Sodomu i Gomoru.
20. Nebude už viacej obydlený až na veky ani nebude obývaný do pokolenia a pokolenia, ani tam nepostaví stánu Arab, ani pastieri sa tam nepoložia so svojim stádom.
21. Ale tam budú brložiť divé mačky, a ich domy budú plné sôv, budú tam bývať pštrosi a skákať tam budú démonské príšery;
22. na jeho opustených hradoch ozývať sa budú sebe navzájom hyeny a šakaly na palácoch rozkoše. A je už blízko, aby prišiel jeho čas, a jeho dni sa nepretiahnu.
←  Isaiah (13/66)  →