←  Hosea (2/14)  →
1. <Výstraha pre modlárstvom>Povedzte mojim bratom: Ammi (* Môj-ľud), a svojim sestrám: Rucháma (* Oľútostená).
2. Pravoťte sa so svojou materou, pravoťte! Lebo ona nie je mojou ženou, ani ja nie som jej mužom. A nech odstráni svoje smilstvá so svojej tvári a svoje cudzoložstvá zpomedzi svojich pŕs,
3. aby som ju nevyzliekol do naha a nepostavil ju takú, jaká bola v deň, v ktorý sa narodila, a učinil by som ju podobnou púšti a urobil by som ju podobnou vypráhlej zemi a umoril by som ju smädom.
4. A nezľutoval by som sa ani nad jej synmi, pretože sú synmi zo smilstva.
5. Lebo ich mater smilnila, hanebnosť páchala tá, ktorá ich počala, pretože povedala: Pojdem za svojimi milencami, ktorí mi dávajú môj chlieb a moju vodu, moju vlnu a môj ľan, môj olej a moje nápoje.
6. <Bôh oznamuje tresty za nevernosť Izraelovu>Preto hľa, opletiem tvoju cestu tŕnim a ohradím ju ohradou. A nenajde svojich chodníkov.
7. A bude honiť svojich milencov, ale ich nedostihne, bude ich hľadať, ale nenajde. A povie: Pojdem ja a navrátim sa k svojemu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.
8. A ona nevie, že som to ja, ktorý som jej dával obilie a vínnu šťavu a olej a že ja som jej rozmnožil striebro a zlato, ktoré vynakladali na Bála.
9. Preto zase poberiem svoje obilie v jeho čas a svoju vínnu šťavu v jej určenú dobu a vytrhnem svoju vlnu a svoj ľan, upotrebované na pokrytie jej nahoty.
10. A tak teraz odkryjem jej mrzkosť pred očami jej milencov, a niktorý z nich ju nevytrhne z mojej ruky.
11. A učiním prietrž všetkej jej radosti, jej sviatku, jej novmesiacu a jej sobote i každej jej výročnej slávnosti.
12. A spustoším jej vinič a jej fík, o ktorých hovorí: To mi je mzda za smilstvo, ktorú mi dali moji milenci; obrátim ich v horu, a požerie ich poľná zver.
13. A navštívim na nej dni všelijakých Bálov, ktorým kadila, a ozdobujúc sa svojimi náušnicami a svojimi náhrdelnými šperky chodila za svojimi milencami a na mňa zabudla, hovorí JeHoVaH.
14. <Kajúcim sľubuje milosť a lásku jako ženích neveste>Preto hľa, ja ju prehovorím a vyvediem ju na púšť a budem hovoriť k jej srdcu.
15. A dám jej jej vinice až odtiaľ aj údolie Áchor za dvere nádeje, a tam odpovie ako za dní svojej mladosti a jako v deň, v ktorý išla hore z Egyptskej zeme.
16. A stane sa toho dňa, hovorí JeHoVaH, že ma budeš volať: Íši (* Môj-muž), a nebudeš ma viacej volať: Báli (* Môj-bál).
17. A odstránim mená Bálov z jej úst, ani sa nebudú viacej spomínať svojím menom.
18. A učiním im smluvu v ten deň s poľnou zverou i s nebeským vtáctvom i so zemským plazom a polámem lučište, meč i vojnu a odpracem zo zeme a spôsobím to, aby líhali bezpečne.
19. A zasnúbim si ťa na večnosť a zasnúbim si ťa v spravedlivosti a v súde, v milosti a v mnohom zľutovaní
20. a zasnúbim si ťa vo vernosti, a poznáš JeHoVaHa.
21. A stane sa toho dňa. že sa ohlásim, hovorí JeHoVaH, že sa ohlásim nebesiam, a ony sa ohlásia zemi,
22. a zem sa ohlási obiliu, vínnej šťave a olejú, a ony sa ohlásia Jizreelu.
23. A rozosejem si ju po zemi a zľutujem sa nad Ló-ruchámou a poviem Ló-ammimu: Ty si môj ľud, a on povie: Môj Bôh!
←  Hosea (2/14)  →