←  Hebrews (10/13)  →
1. <Starý zákon mal iba tôňu podstaty; nemohol zdokonaliť: Kristus jedinou obeťou zdokonaľuje navždy>Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.
2. Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?
3. Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.
4. Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.
5. Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.
6. V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.
7. Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.
8. Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,
9. potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;
10. v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.
11. A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.
12. Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.
13. A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.
14. Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.
15. A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:
16. Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí JeHoVaH: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle
17. a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.
18. A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.
19. <Vyzvanie pristúpiť k Bohu pravým srdcom v plnosti viery>Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -
20. ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -
21. a veľkého kňaza nad domom Božím,
22. pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia
23. a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.
24. A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom
25. neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.
26. <Strašné hrešiť po prijatí známosti. Upomenutie na drievnu statnosť>Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,
27. ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.
28. Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,
29. a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!
30. Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.
31. Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.
32. Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,
33. keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.
34. Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.
35. Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.
36. Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.
37. Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.
38. A spravodlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.
39. Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.
←  Hebrews (10/13)  →