← Hebrews (10/13) → |
1. | <Starý zákon mal iba tôňu podstaty; nemohol zdokonaliť: Kristus jedinou obeťou zdokonaľuje navždy>Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú. |
2. | Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov? |
3. | Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku. |
4. | Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy. |
5. | Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo. |
6. | V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby. |
7. | Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu. |
8. | Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona, |
9. | potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé; |
10. | v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy. |
11. | A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy. |
12. | Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej. |
13. | A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh. |
14. | Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú. |
15. | A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal: |
16. | Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí JeHoVaH: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle |
17. | a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem. |
18. | A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech. |
19. | <Vyzvanie pristúpiť k Bohu pravým srdcom v plnosti viery>Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej - |
20. | ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo - |
21. | a veľkého kňaza nad domom Božím, |
22. | pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia |
23. | a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil. |
24. | A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom |
25. | neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň. |
26. | <Strašné hrešiť po prijatí známosti. Upomenutie na drievnu statnosť>Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy, |
27. | ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov. |
28. | Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov, |
29. | a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?! |
30. | Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud. |
31. | Strašné je upadnúť do rúk živého Boha. |
32. | Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení, |
33. | keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní. |
34. | Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé. |
35. | Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. |
36. | Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. |
37. | Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať. |
38. | A spravodlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša. |
39. | Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu. |
← Hebrews (10/13) → |