← Habakkuk (3/3) |
1. | <Modlitba Habakukova a ľudu Božieho. Nádej z minulých skutkov JeHoVaHových>Modlitba proroka Habakuka na šigjonót (* Nástroj nadšenej piesne). |
2. | JeHoVaHu, počul som tvoju povesť, bojím sa, JeHoVaHu, tvoje dielo, oživ ho prostred rokov! Prostred rokov ho oznámiš! V zúrivom hneve budeš pamätať zľutovať sa! |
3. | Keď išiel Bôh a blížil sa od Témana a Svätý od vrchu Fárana, sélah, jeho sláva pokryla nebesia, a zem bola plná jeho chvály. |
4. | A blesk bol ako svetlo, papršleky mu vychádzaly z jeho ruky, a tam bol úkryt jeho sily. |
5. | Pre jeho tvárou išiel mor, a v jeho zápätí vychádzal páľčivý neduh. |
6. | Postál a zaklátil zemou, videl a zatriasal národami, a rozpadávaly sa večné vrchy, sklonily sa brehy večnosti; má večné cesty. |
7. | Pod trápením som videl stány Kúšana, triasly sa koberce zeme Madiana. |
8. | Či na rieky, ó, JeHoVaHu,, či azda na rieky bude horieť tvoj hnev, či tvoja prchlivosť proti moru? keď jazdíš na svojich koňoch, vezieš sa na svojich vozoch spasenia? |
9. | Obnažiť obnažené je tvoje lučište, splniť prísahy pokolení, dané slovo, sélah. Riekami si rozdelil zem. |
10. | Videly ťa, svíjaly sa vrchy; lejak prešiel ako povodeň; priepasť vydala svoj hlas, do výše pozdvihla svoje ruky. |
11. | Slnce i mesiac zastály utiahnuc sa do svojho obydlia, na svetlo svojich šípov ta pošly, na jas blesku tvojej kopije. |
12. | V zúrivom hneve si kráčal po zemi, v henve si mlátil národy. |
13. | Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, na záchranu svojho pomazaného; srazil si hlavu z domu bezbožníka obnažiac všetko od základu až po hrdlo. Sélah. |
14. | Jeho vlastnými palicami si prebehol hlavu jeho bojovníkov, dohrmeli jako víchrica, aby ma rozptýlili; plesali, jako keby boli išli zožrať chudobného v kryte. |
15. | Šliapal si svojimi koňmi po mori, po hromade mnohých vôd. |
16. | <Nádeja JeHoVaHovi aj v úzkosti>Počul som, a zatriaslo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kostí, a triasol som sa na mieste, kde som stál, že sa mám upokojiť na deň súženia, na deň, keď prijde hore proti ľudu ten, ktorý to bude hubiť. |
17. | Keby hneď aj nekvitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach, |
18. | ja sa jednako budem veseliť v JeHoVaHovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia. |
19. | JeHoVaH, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách. - Náčelníkovi speváckeho sboru na moje neginóty. |
← Habakkuk (3/3) |