←  Genesis (49/50)  →
1. <Jakob prorocky žehná svojich synov>A Jakob povolal svojich synov a riekol: Sídite sa, a oznámim vám, čo sa bude s vami diať v pozdejších dňoch.
2. Shromaždite sa a počujte, synovia Jakobovi, počujte Izraela, svojho otca!
3. Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a počiatok mojej vlády, predné dôstojnosti a predné moci.
4. Zkypenie u teba jako zkypenie vody; nebudeš vynikať, lebo si vystúpil na ložu svojho otca. Vtedy si poškvrnil moju posteľ vystúpiac na ňu.
5. Simeon a Lévi sú bratia; ich meče sú nástrojmi ukrutnosti.
6. Nech nevojde moja duša do ich rady a moja sláva nech sa nepripojí k ich shromaždeniu, lebo vo svojom hneve zavraždili muža a vo svojej samovôli podrezali volovi žily.
7. Zlorečený ich hnev, pretože bol násilnícky, a ich prchlivosť, pretože bola tvrdá. Rozdelím ich v Jakobovi a rozptýlim ich v Izraelovi.
8. Júda, teba budú chváliť tvoji bratia. Tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Klaňať sa ti budú synovia tvojho otca.
9. Júda je ľvíča. Od lúpeže, môj synu, odišiel si hore. Sklonil sa, leží jako lev a jako ľvica; kto ho zobudí, aby vstal?!
10. Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ neprijde Šílo (* Pokojný), a jeho budú poslúchať národy.
11. Priviaže svoje osľa na vinič a na výbornú révu syna svojej oslice; operie svoje rúcho vo víne a v krvi hrozna svoj odev.
12. Bude tmavších očí nad víno, a belších zubov nad mlieko.
13. Zabulon, bude bývať smerom ku brehu mora a sám bude prístavom lodí, a jeho hranica sa potiahne na Sidon.
14. Izachár, kostnatý osol silný, ktorý leží medzi dvoma ohradami.
15. Keď uvidí odpočinok, že je dobrý, a zem, že je rozkošná, zohne svoje plece, aby niesol bremä a slúžiac bude dávať daň.
16. Dán, bude súdiť svoj ľud ako jedno z pokolení Izraelových.
17. Dán bude hadom na ceste, jedovatým hadom rohatým na chodníku, ktorý štípe päty koňa, aby padol jeho jazdec nazad.
18. Na tvoje spasenie očakávam, JeHoVaHu!
19. Gád, zástup ho bude sovierať, ale naposledy on sovrie.
20. Z Asera? Jeho chlieb bude samá tučnota, a on bude dodávať rozkošné potraviny kráľovské.
21. Naftali, vypustená jelenica, ktorý dáva krásne reči.
22. Jozef je syn plodného stromu, syn plodného stromu nad prameňom; jeho letorasty vychádzajú na múr.
23. Boli ho naplnili horkosťou; strieľali do neho a útočili na neho strelci, strieľajúci strely z lučišťa.
24. No, jeho lučište zostalo v sile, a pružnými zostávajú ramená jeho rúk od rúk mocného Boha Jakobovho, odtiaľ pastier, kameň Izraelov,
25. od silného Boha, Boha tvojho otca, ktorý ti bude pomáhať, a od Všemohúceho, ktorý ťa požehná požehnaním neba s hora, požehnaniami hlbiny, ktorá sa rozkladá pod zemou dole, požehnaniami pŕs a lona.
26. Požehnania tvojho otca budú mocnejšie ako boly požehnania mojich predkov, a to až po hranice večných brehov; budú složené na hlavu Jozefovu, na temeno nazareja jeho bratov.
27. Benjamin bude jako dravý vlk; ráno bude jesť lúpež a na večer rozdelí korisť.
28. <Jakob hovorí o svojej smrti a zomrie>To všetko sú pokolenia Izraelove, ktorých je dvanásť. A to je to, čo im hovoril ich otec, a požehnal ich, každého z nich požehnal podľa toho, jaké bolo ktorého požehnanie.
29. A prikázal im a riekol im: Ja budem pripojený k svojmu ľudu. Pochovajte ma k mojim otcom, do jaskyne, ktorá je na poli Efrona Hetejského,
30. v jaskyni, ktorá je na poli Machpela, ktorá je naproti Mamremu, v Kananejskej zemi, ktorú to jaskyňu kúpil Abrahám i s poľom od Efrona Hetejského, aby mu bolo vlastníctvom na pohrabište.
31. Tam pochovali Abraháma i Sáru, jeho ženu; tam pochovali Izáka i Rebeku, jeho ženu, a tam som ja pochoval Leu.
32. Pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, je kúpou od synov Heta.
33. A keď prestal Jakob prikazovať svojim synom, vyložil svoje nohy na posteľ a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.
←  Genesis (49/50)  →