←  Genesis (21/50)  →
1. <Narodenie Izákovo>A JeHoVaH navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril.
2. A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh.
3. A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák.
4. A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh.
5. A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn.
6. A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať.
7. A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe.
8. A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák.
9. <Hagar a Izmael vypudení>A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, že je posmievač.
10. A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom.
11. Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna.
12. Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretože v Izákovi sa ti bude volať semä.
13. Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom.
14. Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby.
15. A keď sa minula voda z kožice, pohodila dieťa pod jeden z krov
16. a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala.
17. A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boží zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je.
18. Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom.
19. A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila kožicu vodou a napojila chlapca.
20. A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa.
21. A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ženu z Egyptskej zeme.
22. <Smluva Abimelechova s Abrahámom. Bér-šeba>A stalo sa v tom čase, že povedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš.
23. A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, že neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš.
24. A Abrahám povedal: Ja prisahám.
25. Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi.
26. A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, až dnes.
27. A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu.
28. A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne.
29. A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne?
30. A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, že som vykopal túto studňu.
31. Preto nazvali to miesto Bér-šeba (* Studňa-prísahy), lebo tam prisahali obidvaja.
32. A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov.
33. A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno JeHoVaHa, silného Boha večného.
34. A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.
←  Genesis (21/50)  →