←  Genesis (17/50)  →
1. <Abram - Abrahám; Sáraj - Sára. Obriezka>A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu JeHoVaH a riekol mu: Ja som El-šaddaj (* El-šaddaj=Silný-Bôh-všemohúci). Choď predo mnou a buď dokonalý!
2. A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne.
3. Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol:
4. Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov.
5. Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno Abram (* Abram=Vysoký-otec), ale tvoje meno bude Abrahám (* Abrahám=Otec-množstva), lebo som ťa učinil otcom mnohých národov.
6. Učiním to, aby si sa náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba.
7. A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.
8. A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom.
9. A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach.
10. Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia.
11. Obrežete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami.
12. A keď mu bude osem dní, bude vám obrezaný každý mužského pohlavia po všetkých vašich pokoleniach ako narodený doma, tak i kúpený za striebro od ktoréhokoľvek cudzozemca, ktorý nie je z tvojho semena;
13. istotne bude obrezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja smluva na vašom tele bude večnou smluvou.
14. Ale neobrezaný mužského pohlavia, ktorý by neobrezal tela svojej neobrezanosti, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, zrušil moju smluvu.
15. A ešte riekol Bôh Abrahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ženy, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je Sára (* Sára=Kňažná).
16. A požehnám ju a tiež ti dám z nej samej syna, a požehnám ju, a bude rozmnožená v národy; kráľovia národov povstanú z nej.
17. Vtedy padol Abrahám na svoju tvár a smial sa a povedal vo svojom srdci: Či azda storočnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?
18. A Abrahám povedal Bohu: Ó, keby len Izmael žil pred tebou!
19. A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno Izák (* Izák=Jic-chak = Budú-sa-smiať, Syn-smiechu). A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom.
20. Aj o Izmaela som Ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom.
21. Ale svoju smluvu postavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tomto čase budúceho roku.
22. A keď dohovoril s ním, vystúpil Bôh od Abraháma hore do neba.
23. A Abrahám vzal Izmaela, svojho syna, i všetkých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všetkých tých, ktorých bol nadobudol za svoje striebro, všetkých mužského pohlavia medzi mužmi domu Abrahámovho, a obrezal telo ich neobriezky hneď toho istého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh.
24. A Abrahámovi bolo deväťdesiatdeväť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.
25. A Izmaelovi, jeho synovi, bolo trinásť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.
26. Hneď toho istého dňa bol obrezaný Abrahám aj Izmael, jeho syn.
27. A tak i všetci mužovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobudnutý za striebro od cudzozemca, boli obrezaní razom s ním.
←  Genesis (17/50)  →