←  Galatians (3/6)  →
1. <Karhá nemúdrych a vrtkavých Galaťanov. Spravedlivý bude žiť z viery>Ó, nerozumní Galaťania, kto vás tak omámil, aby ste neboli poslušní pravde, ktorým bol Ježiš Kristus prv napísaný pred očami jako medzi vami ukrižovaný?
2. Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha či z počutia viery?
3. Či ste tak nerozumní? Započnúc Duchom teraz telom dokonávate?
4. Či ste tak mnoho nadarmo trpeli? Akže aj na nadarmo!
5. Nuž teda ten, ktorý vám dáva Ducha a činí medzi vami divy, či to činí zo skutkov zákona a či z počutia viery?
6. Tak ako Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť.
7. A tedy vedzte, že tí, ktorí sú z viery, sú synmi Abrahámovými.
8. A Písmo predvidiac, že Bôh z viery ospravedlňuje pohanov, predzvestovalo Abrahámovi: Požehnané budú v tebe všetky národy.
9. A tak teda tých, ktorí sú z viery, žehná Bôh s veriacim Abrahámom.
10. Lebo všetci, koľko ich len je zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané, že zlorečený je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe zákona, aby to činil.
11. No, že zákonom nebol a nebude nikto ospravedlnený u Boha, je zrejmé, pretože spravedlivý bude žiť z viery.
12. A zákon nie je z viery, ale vraj: Človek, ktorý to všetko učinil, bude tým žiť.
13. Kristus nás vykúpil zpod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve,
14. aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.
15. <Príklad smluvy s Abrahámom>Bratia, po ľudsky hovorím: Už uprávoplatnenej smluvy človeka nikto neruší alebo ani k nej nepridáva ničoho.
16. A zasľúbenia boly povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus.
17. Ale to hovorím: Smluvy, predtým uprávoplatnenej Bohom, vzťahujúcej sa na Krista, nezneplatňuje zákon, vzniknuvší po štyristo aj tridsiatich rokoch, tak aby zrušil zasľúbenie.
18. Lebo ak je dedičstvo za zákona, potom už nie viacej zo zasľúbenia. No, Abrahámovi daroval Bôh z milosti skrze zasľúbenie.
19. <Zákon je vodcom ku Kristovi>Tak čo tedy zákon? Bol pridaný pre prestúpenia, dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie, a bol nariadený skrze anjelov, rukou prostredníka.
20. A prostredník nie je prostredníkom jedného, ale Bôh je jeden.
21. Tak tedy je zákon proti zasľúbeniam Božím? Nech sa nestane! Lebo keby bol býval daný zákon, ktorý by bol mohol oživiť, vtedy by skutočne bola spravedlivosť bývala zo zákona.
22. Ale Písmo zavrelo všetko pod hriech, aby zasľúbenie z viery Ježiša Krista bolo dané veriacim.
23. Ale prv, ako prišla viera, boli sme strážení pod zákonom, zavrení s určením pre vieru, ktorá mala byť zjavená,
24. takže zákon bol naším pestúnom, vedúcim nás ku Kristovi, aby sme boli ospravedlnení z viery
25. Ale odkedy prišla viera, nie sme viac pod pestúnom.
26. Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi.
27. Lebo všetci, ktorí ste pokrstení v Krista, Krista ste obliekli.
28. Niet Žida ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Ježišovi.
29. A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.
←  Galatians (3/6)  →