←  Ezekiel (7/48)  →
1. <Pomsta sa blíži. Pán sa nezľutuje. Svätyňa do rúk cudzincom>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
2. A ty, synu človeka, takto hovorí Pán JeHoVaH zemi Izraelovej: Koniec. Koniec prišiel na štyri strany zeme.
3. Teraz už koniec na teba, a vypustím na teba svoj hnev a budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvrhnem na teba všetky tvoje ohavnosti.
4. A moje oko sa nezľutuje nad tebou, ani nebudem šetriť; ale uvrhnem tvoje cesty na teba, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, že ja som JeHoVaH.
5. Takto hovorí Pán JeHoVaH: Zlo, jedno zlo, hľa, prichádza.
6. Koniec prichádza, prichádza koniec; zobudil sa proti tebe; hľa, prichádza to.
7. Prichádza na teba tvoj osud, obyvateľu zeme; prichádza čas, už je blízko deň, totiž deň hrmotu a nie radostného výskotu po vrchoch.
8. Teraz už skoro vylejem na teba svoju prchlivosť a dokonám proti tebe svoj hnev, budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvrhnem na teba všetky tvoje ohavnosti,
9. a moje oko sa nezľutuje, ani nebudem šetriť, naložím na teba podľa tvojich ciest, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, že ja JeHoVaH bijem.
10. Hľa, ten deň, hľa, prichádza; vyšiel osud; pučí palica; kvitne spupná pýcha.
11. Ukrutnosť sa dvíha rastúc v palicu bezbožnosti. No, nezostane ničoho z nich, ničoho z ich množstva, ničoho z ich hukotu, ani nebude náreku nad nimi.
12. Prichádza čas, už sa priblížil deň! Ten, kto kupuje, nech sa neraduje, a kto predáva, nech nesmúti, lebo páľa hnevu ide na všetko jej množstvo, množstvo zeme Izraelovej.
13. Lebo ten, kto predal, nevráti sa už k predanému, hoci by ešte bol ich život medzi živými; lebo videnie, ktoré sa vzťahuje na všetko jej množstvo, sa nevráti a nikto sa neposilní svojou neprávosťou, čo do svojho života.
14. Budú trúbiť na trúbu a pripravia všetko, ale nebude toho, kto by išiel do boja, pretože páľa môjho hnevu sa vrhne na všetko jej množstvo.
15. Meč bude hubiť vonku, vnútri mor a hlad; ten, kto bude na poli, zomrie mečom, a kto bude v meste, toho strávi hlad a mor.
16. A jestli aj niektorí z nich uniknú útekom, budú na vrchoch, všetci budú úpieť ako holubi údolí, každý pre svoju neprávosť.
17. Všetky ruky sklesnú, a všetky kolená sa rozplynú jako voda.
18. A opášu si vrecia, a hrôza ich pokryje, na každej tvári bude stud, a na všetkých ich hlavách bude plešina.
19. Svoje striebro pohádžu na ulice, a ich zlato bude považované za nečistotu; ich striebro a ich zlato ich nebude môcť vytrhnúť v deň zúrivého hnevu JeHoVaHovho; nenasýtia svojej duše ani nenaplnia svojich vnútorností, pretože to bolo závadou ich neprávosti klesnúť.
20. A čo do jeho krásnej ozdoby, ktorú bol učinil pýchou, narobili v nej obrazov svojich ohavností a svojich mrzkostí. Preto som im ju obrátil v nečistotu.
21. A dám ju do ruky cudzozemcov za lúpež a bezbožníkom zeme za korisť, a poškvrnia ju.
22. A odvrátim svoju tvár od nich, a nepriatelia poškvrnia môj skrytý poklad, a prijdú naň ukrutníci a poškvrnia ho.
23. Sprav reťaz, lebo zem je plná krvavého súdu, a mesto je plné ukrutnosti.
24. Preto dovediem najhorších z pohanov, a budú dedične vládnuť ich domami, a učiním prietrž pýche mocných, a budú poškvrnení tí, ktorí ich posväcujú.
25. Záhuba ide, a budú hľadať pokoj, ale ho nebude.
26. Zkaza na zkazu prijde, a novina bude za novinou; budú hľadať videnie od proroka, ale zákon zahynie od kňaza a rada od starcov.
27. Kráľ bude žalostiť, a knieža si oblečie spustošenie, a ruky ľudu zeme budú predesené. Učiním im podľa ich cesty a budem ich súdiť ich súdmi, a zvedia, že ja som JeHoVaH.
←  Ezekiel (7/48)  →