←  Ezekiel (6/48)  →
1. <Proti vrchom Izraelovým. Modly roztrieskané. Ľud pobitý. Ostatok do zajatia>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
2. Synu človeka, obráť svoju tvár proti vrchom Izraelovým a prorokuj proti nim
3. a povieš: Vrchy Izraelove, počujte slovo Pána JeHoVaHa! Takto hovorí Pán JeHoVaH vrchom a brehom, potokom a údoliam: Hľa, ja uvediem na vás meč a zkazím vaše výšiny,
4. a vaše oltáre spustnú, a vaše slnečné obrazy budú roztrieskané, a učiním to, že vaši pobití padnú pred svojimi ukydanými bohmi.
5. A povrhnem mŕtve telá synov Izraelových pred ich ukydané bohy a rozmecem vaše kosti okolo vašich oltárov.
6. Vo všetkých vašich bydliskách budú mestá spustošené, a výšiny spustnú, aby vaše oltáre boly spustošené a spustlé, a tak budú roztrieskaní vaši ukydaní bohovia a prestanú, a vaše slnečné obrazy budú porúbané, a vaše diela budú vyhladené.
7. A padne zabitý vo vašom strede, a zviete, že ja som JeHoVaH.
8. Ale ponechám ostatok takým činom, že budete mať niekoľko uniklých meču medzi národami, keď budete rozptýlení po rôznych zemiach.
9. A vaši uniklí sa budú rozpomínať na mňa medzi národami, ich srdce, oddané smilstvu, ktoré odstúpilo odo mňa, a ich oči, ktoré smilnily chodiac za ich ukydanými bohmi, a budú sa sami sebe oškliviť pre nešľachetnosti, ktoré páchali, čo do všetkých ich ohavností.
10. A zvedia, že ja som JeHoVaH a že som nehovoril nadarmo, že im učiním toto zlé.
11. Takto hovorí Pán JeHoVaH: Tleskni svojou rukou a dupni svojou nohou a povedz: Oj, beda, pre všetky tie špatné ohavnosti domu Izraelovho, lebo padnú, ktorý mečom, ktorý hladom a ktorý morom.
12. Ten, kto bude ďaleko, zomrie morom, a kto blízko, padne mečom, a ten, kto pozostane a kto bude obľahnutý, zomrie hladom, a tak dokonám svoju prchlivosť na nich.
13. A zviete, že ja som JeHoVaH, keď budú ich pobití ležať prostred ich ukydaných bohov okolo ich oltárov na každom vysokom brehu, na všetkých temenách vrchov a pod každým stromom zeleným a pod každým dubom hustým, na mieste, na ktorom dávali upokojujúcu vôňu všetkým svojim ukydaným bohom.
14. A vystriem na nich svoju ruku a učiním zem pustou a spustlou, viac ako je púšť Diblata po všetkých ich bydliskách, a zvedia, že ja som JeHoVaH.
←  Ezekiel (6/48)  →