←  Ezekiel (31/48)  →
1. <Vznešený Assúr bol porazený a bude aj faraon>A bolo jedenásteho roku, tretieho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
2. Synu človeka, povedz faraonovi, egyptskému kráľovi, i jeho množstvu: Komuže sa ty podobáš vo svojej veľkosti?
3. Hľa, Assúr bol cedrou na Libanone, krásneho konára, a zatôňujúcou húšťavou a vysokého vzrastu, a jeho listnatý vrchol bol až hore medzi oblakmi.
4. Vody mu dodávaly vzrastu, hlbina ho vyvýšila; s jej riekami chodil vôkol jej výsady, a svoje prietoky vypúšťala ku všetkým stromom poľným.
5. Preto bol jeho vzrast vyšší nad všetky stromy na poli, a rozmohly sa jeho haluzi, a jeho vetvi sa roztiahly od mnohých vôd, keď vyhnal.
6. Na jeho letorastoch robili si všelijakí vtáci nebeskí hniezda, pod jeho vetvami rodily sa všelijaké poľné zvieratá, a v jeho tôni sedely všeliktoré veľké národy.
7. A bol krásny vo svojej veľkosti, v dlhokosti svojich konárov, lebo jeho koreň bol pri mnohých vodách.
8. Cedry v zahrade Božej ho nezatienily; jedle sa nevyrovnaly jeho letorastom, a gaštany neboly jako jeho vetvi; niktorý strom v zahrade Božej nevyrovnal sa mu vo svojej kráse.
9. Krásneho som ho bol učinil množstvom jeho konárov, takže mu závidely všetky stromy Édena, ktoré boly v zahrade Božej.
10. Preto takto hovorí Pán JeHoVaH: Preto, že si taký vysoký vzrastom -, a dal svoj vrchol až hore medzi oblaky, a jeho srdce sa povýšilo v jeho výši,
11. vydal som ho do ruky silného z národov; učinil mu, jako zaslúžil; zahnal som ho pre jeho bezbožnosť.
12. A vyťali ho cudzinci, ukrutní zpomedzi národov, a pohodili ho. Po vrchoch a po všetkých dolinách popadaly jeho konáre, a jeho vetvi boly polámané po všetkých potokoch zeme, a sostúpily preč z jeho tône všetky národy zeme a pohodiac ho nechaly ho ležať.
13. Na jeho padlom telese bývajú všelijakí nebeskí vtáci, a po jeho vetviach sú všelijaké zvieratá poľné,
14. aby sa nepovyšovaly vo svojom vzraste niktoré stromy, majúce hojnosť vody, a nedávaly svojho vrchola hore medzi oblaky, ani aby sa nepostavovali ich silní vo svojej vysokosti, niktorí pijúci vodu, lebo všetci sú vydaní smrti do spodku zeme, medzi synov človeka, k tým, ktorí sostupujú do jamy.
15. Takto hovorí Pán JeHoVaH: Toho dňa, ktorého sostúpil do pekla, spôsobil som smútok a prikryl som ho priepasťou a odňal som jej rieky, a zadržané boly mnohé vody, a spôsobil som to, aby sa pre neho obliekol Libanon v čierno, a omdlievaly pre neho všetky stromy na poli.
16. Dal som, aby sa od hrmotu jeho pádu triasly národy, keď som ho svrhol do pekla s tými, ktorí sostupujú do jamy. A tak sa potešily na spodku v zemi všetky stromy Édena, to čo je najvýbornejšie a nejpeknejšie Libanona, všetci, ktorí pijú vodu.
17. Aj tí sostúpili s ním do pekla k pobitým od meča, i jeho rameno, tí, ktorí sedeli v jeho tôni medzi národami. -
18. Ktorému sa ty takto podobáš v sláve a vo veľkosti medzi stromami Édena? A tak si svrhnutý so stromami Édena do spodku zeme, ležať budeš medzi neobrezanými, s pobitými od meča. To je i faraon a všetko jeho množstvo, hovorí Pán JeHoVaH.
←  Ezekiel (31/48)  →