←  Ezekiel (24/48)  →
1. <Jeruzalem vrúcim hrncom, oddaným záhube>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne deviateho roku, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca povediac:
2. Synu človeka, napíš si meno tohoto dňa, zapíš si tento istý deň; práve tohoto dňa sa oprel babylonský kráľ o Jeruzalem.
3. A povedz podobenstvo tomu spurnému domu a povieš im: Takto hovorí Pán JeHoVaH: Pristav ten hrniec, pristav i nalej do neho vody;
4. podavaj jeho kusy do neho, všetky dobré kusy, stehno i plece, naplň ho najlepšími kosťami.
5. Vezmi najvýbornejšie z drobného stáda jako aj za košiar kostí pod to. Sprav tak, aby to vrelo, až by kypelo, nech sa i jeho kosti rozvaria v ňom.
6. Preto takto hovorí Pán JeHoVaH: Oj, beda mestu krvi, hrncu, v ktorom je jeho hrdza a ktorého hrdza nejde z neho. Povyťahuj to z neho kus po kuse; nepadne naň los.
7. Lebo jeho krv je v jeho strede; vystavilo ju na holú skalu; nevylialo jej na zem, aby ju pokryl prach.
8. Aby som tedy uviedol naň prchlivosť a pomstil sa náležite, dám jeho krv tiež na holú skalu, aby nebola pokrytá.
9. Preto takto hovorí Pán JeHoVaH: Oj, beda mestu krvi! I ja nakladiem veľkú hromadu dreva.
10. Nanos mnoho dreva, roznieť oheň, uvar dobre mäso a okoreň korením, a nech prihoria kosti.
11. A postav ho prázdny na jeho uhlie, aby sa zohriala a rozpálila jeho meď, a aby sa rozpustila v ňom jeho nečistota, aby bola cele strávená jeho hrdza.
12. Unavil mnohou námahou, ale nevyšlo z neho to množstvo jeho hrdze. Do ohňa jeho hrdzu!
13. V tvojej nečistote je mrzkosť. Preto, že som ťa čistil, a nie si čisté, tak už ani nebudeš čisté od svojej nečistoty, dokiaľ neukojím na tebe svoju prchlivosť.
14. Ja JeHoVaH som hovoril, prijde to, a učiním, nepopustím ani sa nezľutujem ani nebudem želieť. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich činov ťa budú súdiť, hovorí Pán JeHoVaH.
15. <Ezechielovi zomrie žena, a nesmie smútiť, za príklad>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
16. Synu človeka, hľa, vezmem od teba žiadosť tvojich očí ťažkým úderom. Ale nebudeš smútiť ani nebudeš plakať, ani nech ti neprijde tvoja slza do oka.
17. Vzdychaj mlčky; smútku, jako býva obyčaj pri mŕtvych, neusporiadaš, svoj zdobný ovoj uviaž na svoju hlavu a svoju obuv si obuj na svoje nohy a nezahalíš svojej brady ani nebudeš jesť chleba iných ľudí.
18. Potom ráno som hovoril ľudu, a moja žena zomrela večer, a zase ráno som učinil tak, ako mi bolo rozkázané.
19. A ľudia mi povedali: Či nám neoznámiš, čo znamenajú tieto veci pre nás, že to robíš?
20. Vtedy som im povedal: Slovo JeHoVaHovo stalo sa ku mne povediac:
21. Povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán JeHoVaH: Hľa, poškvrním svoju svätyňu, pýchu vašej sily, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše, a vaši synovia a vaše dcéry, ktorých ste zanechali, padnú mečom.
22. A budete robiť tak, ako ja robím: nezahalíte brady ani nebudete jesť chleba iných ľudí;
23. svoje ovoje budete mať na svojich hlavách a svoju obuv na svojich nohách; nebudete smútiť ani nebudete plakať; ale budete chradnúť pre svoje neprávosti a budete úpieť druh s druhom.
24. A tak vám bude Ezechiel zázrakom; všetko tak, ako robil, budete robiť, keď to prijde, a zviete, že ja som Pán JeHoVaH.
25. A ty, synu človeka, či azda nebude tak, že toho dňa, ktorého vezmem od nich ich silu, radosť ich slávy, žiadosť ich očí a to, po čom sa nesie ich duša, ich synov a ich dcéry,
26. že toho dňa prijde k tebe uprchlík, aby to hlásil tvojim ušiam?
27. Toho dňa sa otvoria tvoje ústa, keď budeš s uprchlíkom, a budeš hovoriť a nebudeš viacej nemý a budeš im zázrakom, a zvedia, že ja som JeHoVaH.
←  Ezekiel (24/48)  →