←  Ezekiel (23/48)  →
1. <Dve smilnice, Ahola a Aholiba, Samária a Jeruzalem>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
2. Synu človeka, boly dve ženy, dcéry jednej matere.
3. Smilnily v Egypte, smilnily vo svojej mladosti; tam boly mačkané ich prsia a tam opiplali hruď ich panenstva.
4. Ich mená boly: väčšia, staršia bola Ahola (* Stánová), a jej sestra Aholiba (* Môj-stán-v-nej), a boly moje a porodily synov a dcéry. Ale ich mená sú: Samária je Ahola a Jeruzalem Aholiba.
5. A Ahola súc mojou smilnila a zahorela chlipnou ľúbosťou oproti svojim milencom, oproti Assúrovi, blízkym,
6. odiatym hyacintovomodrým postavom, oproti vojvodom a kniežatám, všetko to vybraní mládenci žiadúcni, jazdci, jazdiaci na koňoch.
7. A dala sa smilniť s nimi, s vybranými synmi Assúrovými, jakí boli všetci dovedna, a so všetkými, proti ktorým zahorela chlipnou ľúbosťou, so všetkými ich ukydanými bohmi sa poškvrňovala.
8. Ale nezanechala ani svojich smilstiev z Egypta, lebo s ňou líhali v jej mladosti, a oni opiplali hruď jej panenstva a vylievali svoje smilstvo na ňu.
9. Preto som ju vydal do ruky jej milencov, do ruky synov Assúrových, proti ktorým zahorela chlipnou ľúbosťou.
10. Tí odkryli jej nahotu, pobrali jej synov i jej dcéry a ju zabili mečom, a tak stala sa povestnou iným ženám, a vykonali na nej súdy.
11. A jej sestra Aholiba to videla, ale sa porušila vo svojej chlipnej ľúbosti ešte viac ako ona, a jej smilstvá boly väčšie ako smilstvá jej sestry.
12. Zahorela chlipnou ľúbosťou oproti synom Assúrovým, oproti vojvodom a kniežatám, blízkym, odiatym nádherne, oproti jazdcom, jazdiacich na koňoch, oproti vybraným mládencom žiadúcným, akí boli všetci dovedna.
13. A videl som, že sa poškvrnila; obe išly jednou a tou istou cestou.
14. Ale táto ešte pridala ku svojim smilstvám, lebo keď videla mužov, vyrytých na stene, obrazy to Chaldejov, vyobrazených červeňou,
15. prepásaných pásom na ich bedrách, s previslými čapicami farebnými na ich hlavách, na pohľad samí rytieri, čo do podoby synovia Babylona v Chaldejsku, v ich rodnej zemi,
16. zahorela chlipnou ľúbosťou oproti nim pri pohľade svojich očí a poslala k nim poslov do Chaldejska.
17. A tak prišli k nej synovia Babylona na ložu hriešnej ľúbosti a poškvrnili ju svojím smilstvom. A keď sa už poškvrnila nimi, odlúčila sa jej duša od nich.
18. A odkryla svoje smilstvá a odkryla svoju nahotu, a vtedy sa i moja duša odlúčila od nej, ako sa predtým odlúčila moja duša od jej sestry.
19. Lebo rozmnožila svoje smilstvá rozpomínajúc sa na dni svojej mladosti, v ktorých smilnila v Egyptskej zemi.
20. A zahorela chlipnou ľúbosťou proti ich súložníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich tok ako tok koňov.
21. A obzerala si sa v svojej porušenej mysli po mrzkosti svojej mladosti, keď hen od Egypta mačkali tvoju hruď pre prsia tvojej mladosti.
22. Preto, Aholiba, takto hovorí Pán JeHoVaH: Hľa, zobudím proti tebe tvojich milencov, tých, od ktorých sa odlúčila tvoja duša, a dovediem ich na teba zo všetkých strán,
23. synov Babylona a všetkých Chaldejov, Pekoďanov, Šoanov a Koanov, všetkých synov Assúra s nimi, výborní to mládenci žiadostní, vojvodovia a kniežatá všetci, koľko ich je, rytieri a slovutní, jazdiaci na koňoch, všetci.
24. A prijdú na teba so zbraňou, s vozmi a s kárami a s hromadou národov, s paväzom, štítom a šišakom, a tak sa rozložia proti tebe dookola, a dám pred nich súd, a budú ťa súdiť svojimi súdami.
25. A dám na teba svoju žiarlivosť, a budú s tebou konať v prchlivosti, odnímu tvoj nos i tvoje uši, a ostatok ťa padne mečom. Tí poberú tvojich synov i tvoje dcéry, a čo ešte zostane z teba, to strávi oheň.
26. A vyzlečú ti tvoje rúcho a poberú klenoty tvojej ozdoby.
27. A tak učiním prietrž tvojej mrzkosti u teba i tvojmu smilstvu z Egyptskej zeme, a nepozdvihneš k nim svojich očí a Egypta viacej nespomenieš.
28. Lebo takto hovorí Pán JeHoVaH: Hľa, vydám ťa do ruky tých, ktorých nenávidíš, do ruky tých, od ktorých sa odlúčila tvoja duša,
29. a budú konať s tebou v nenávisti a poberú ti všetko, čoho si nadobudla ťažkou prácou, a zanechajú ťa holú a nahú, a tak bude odkrytá nahota tvojho smilstva a tvoja mrzkosť a tvoje smilstvá.
30. A to ti vykonajú za to, že si smilnila chodiac za pohanmi, pretože si sa poškvrnila ich ukydanými bohmi.
31. Chodila si cestou svojej sestry, a preto dám jej pohár do tvojej ruky.
32. Takto hovorí Pán JeHoVaH: Pohár svojej sestry budeš piť, hlboký a široký; budeš za žart a za posmech; mnoho vojde do neho;
33. budeš naplnená opilosťou a zármutkom; bude to pohár hrôzy a spustošenia, pohár tvojej sestry Samárie.
34. A vypiješ ho a vystrebeš a k tomu obhryzieš i jeho črepy a roztrháš svoje prsia, lebo ja som hovoril, hovorí Pán JeHoVaH.
35. Preto takto hovorí Pán JeHoVaH: Preto, že si zabudla na mňa a zavrhla si ma za svoj chrbát, preto i ty nes svoju mrzkosť a svoje smilstvá.
36. A JeHoVaH mi riekol: Synu človeka, či by si azda súdil Aholu a Aholibu zastávajúc ich? Nie, ale im oznám ich ohavnosti!
37. Lebo cudzoložily, a krv je na ich rukách, a cudzoložily so svojimi ukydanými bohmi, ba ešte aj svojich synov, ktorých mi porodily, im vodily cez oheň, aby ich požrali.
38. K tomu ešte i toto mi vykonaly: zanečistily moju svätyňu toho istého dňa a znesvätily moje soboty.
39. Lebo keď pobily svojich synov svojim ukydaným bohom, vošly do mojej svätyne toho istého dňa, aby ju poškvrnily. A hľa, tak to robievaly prostred môjho domu.
40. A čo ešte potom, keď poslaly po mužov, ktorí boli prišli z ďaleka, ku ktorým bol poslaný posol, a hľa, prišli; ktorým si sa umyla, nalíčila si svoje oči a ozdobila si sa ozdobou.
41. Sadla si si na slávnej posteli, a pripravený stôl pred ňou, a položila si na ňu moje kadivo i môj olej,
42. a pritom sa ozývala surma ubezpečeného množstva. A k mužom z množstva obecného ľudu boli dovedení opilci z púšte, a dali náramky na ich ženské ruky a nádhernú korunu na ich hlavy.
43. Vtedy som povedal o tej zodranej od mnohonásobného cudzoložstva: Teraz už budú smilniť s ňou a ona s nimi.
44. A tak vchádzali k nej, ako sa vchádza k žene smilnici; tak vchádzali k Ahole a k Aholibe k mrzkým ženám.
45. Ale spravedliví mužovia, tí ich budú súdiť súdom cudzoložníc a súdom tých, ktoré vylievaly krv, pretože cudzoložily a majú krv na svojich rukách.
46. Lebo takto hovorí Pán JeHoVaH: Doviesť hore na ne shromaždenie a dať ich za postrk a za lúpež!
47. A shromaždenie ich uhádže kamením a rozsekajú ich svojimi mečami, ich synov aj ich dcéry pobijú a ich domy popália ohňom.
48. A tak učiním prietrž mrzkosti v zemi a vezmúc si príklad dajú sa karhať všetky ženy, a nevykonajú mrzkosti, jako je vaša.
49. A dajú vašu mrzkosť na vás, a ponesiete hriechy svojich ukydaných bohov, a zviete, že ja som Pán JeHoVaH.
←  Ezekiel (23/48)  →